[image:233:l] „O všetko nás obrali,“ tvrdia rodi?ia zavraždeného podnikate?a, ktorého meno sa spájalo s podsvetím. Priezra?né akvárium v hale rodiny Deákovcov vo Svätom Jure je domovom žraloka bieleho. Svojim rodi?om ho ešte pred rokmi daroval ich syn Roman, známy podnikate? a muž, o ktorom sa hovorilo, že má kontakty s podsvetím. Roman Deák mal tridsa?sedem rokov, ke? ho dvadsiateho októbra 1999 v Bratislave zastrelili. So svojou vtedajšou priate?kou, dnes známou moderátorkou Zuzanou Belohorcovou, práve prechádzal od ateliéru k svojmu autu zna?ky Mercedes ML 430 ?iernej farby.

Romanove ženy: „Bol to pre nás hrozný šok. Ešte pár hodín predtým sme spolu hovorili a zrazu nám telefónom oznámili, že syna zastrelili. Takým slovám sa ?ažko verí. Ešte ?ažšie sa však vlastné die?a pochováva. Nech bol, aký chcel, som jeho matka a budem ho do konca svojho života obhajova?, lebo k nám sa vždy správal úctivo. Nad hrobom som prisahala, že nebudem ma? pokoj, pokia? sa nedozviem, kto a pre?o ho zabil. Vidíte, a dodnes ni? neviem,“ hovorí Viera Deáková. Spolu s manželom Teodorom vychovali troch synov, o jedného z nich prišli. Pripomínajú ho fotografie a portrét nad kozubom, v ktorom bl?í ohe?, ale aj jeho dcérka, ktorá má dnes devä? rokov. S matkou diev?atka žil Roman ešte predtým, ako spoznal lekárku Sofiu, s ktorou sa neskôr oženil.

„Náš syn mal rád ženy, ale bol dospelý a žil svoj vlastný život. S manželkou Sofiou sa rozvádzal práve v ?ase, ke? ho zavraždili. Hovorí sa, že prí?inou ich rozchodu bola Zuzana Belohorcová. Je fakt, že s ?ou chodil, ale až po tom, ako nastali v manželstve problémy, a so svojou zákonitou manželkou už nežil,“ prezrádza pani Deáková. Na stole vo vkusne zariadenej obýva?ke s koženou sedacou súpravou smotanovej farby je h?ba papierov, medzi nimi aj výsledky skúšok DNA. „Pozrite sa, tu stojí ?ierne na bielom, že Roman nie je otcom diev?atka, ktorého matkou je Sofia. Tento papier bol dôvodom rozvodu.“

Majetok zdedia cudzí ?udia?: V ?ase, ke? sa Roman Deák spoznal s mladou študentkou medicíny Sofiou, mal už z predchádzajúceho vz?ahu dcérku. Po krátkom ?úbostnom romániku Sofia otehotnela a vzali sa. „Nášmu synovi tvrdila, že die?a je, samozrejme, jeho, ale ja som si myslela svoje. Syn však na moje slová nedal, ale v?talo mu to v hlave. Ich vz?ah rozhodne nebol harmonický. Žili síce spolu v jednej domácnosti, ale aj po?as Sofiinej gravidity ?asto od nej odchádzal,“ spomína Viera Deáková. Zdravé diev?atko, ktoré sa Sofii Deákovej 2. októbra 1998 narodilo, pomenovali Ráchel, priezvisko zdedila, samozrejme, po Romanovi. Ten si však už svojím otcovstvom nebol až taký istý. Chví?u váhal, ale nakoniec sa rozhodol da? urobi? testy DNA. De? po tom, ako Ráchel dov?šila štvrtý mesiac, boli skúšky hotové. „Jeho otcovstvo vylú?ili, a preto požiadal o rozvod. O ?alších sedemnás? dní ho zastrelili. Dodnes však Romanovo otcovstvo nebolo zapreté, aj ke? Sofia svojej dcére zmenila meno aj priezvisko a ods?ahovala sa k biologickému otcovi svojho die?a?a,“ hovorí pani Deáková. „Každý si myslí, že sme po synovi zdedili šialený majetok, ale to nie je pravda. Dodnes neprebehlo dedi?ské konanie, syn je stále oficiálnym otcom Sofiinej dcéry, ktorú si vzal len preto, že ostala v druhom stave. Žia?, nie s ním. Takže pokia? viem, ?as? majetku je v lufte a ?as? užíva práve žena, s ktorou sa už nestihol rozvies?. Aj keby prišlo k dedi?skému konaniu, ?as? podielu zrejme pripadne aj v podstate cudziemu die?a?u a nepriamo teda

aj jej biologickému otcovi, pre nás opä? cudziemu ?loveku. Až si niekedy myslím, že je to dos? dobrý dôvod na to, aby sa zapretie otcovstva tak dlho na?ahovalo,“ myslí si Viera Deáková.

Silní protivníci: Ani ona, ale ani jej manžel nevedia pochopi?, pre?o dedi?stvo stále nie je usporiadané. „Niekto to zrejme umelo na?ahuje, my k ni?omu nemáme prístup,“ hovorí Teodor Deák, ktorý spolu so synom Romanom postavil jednu z prvých novostavieb bytov v Bratislave, takzvaný Butterfly. „S tým nápadom prišiel za mnou syn a ja som súhlasil. Som od fachu, ale ke? sa projekt zrealizoval a všetko bolo dokon?ené, vrátil som sa k svojej špecializácii, vývoju laserov. To bolo naše jediné spolo?né podnikanie. Inak syn fungoval mimo m?a, so svojimi spolo?níkmi.“ Pod?a Obchodného registra sa Roman Deák po?as života venoval obchodovaniu v rôznych oblastiach – ojazdené autá, hracie automaty, nealkoholické nápoje, reality, reklama. V niektorých firmách figuroval spolo?ne s dnes už tiež nebohými mužmi slovenského podsvetia – bratmi Dini?ovcami ?i Petrom Steinhübelom.

V súvislosti so smr?ou syna Teodor Deák spomenie udalos?, ktorá sa stala tesne predtým, ako Roman požiadal o rozvod. Jeden zo svojich mercedesov poži?al akejsi priate?ke. Ke? prechádzala po Štefánikovej ulici v Bratislave, zablokovali ju dve autá a donútili zastavi?. V autách sedeli ozbrojení muži, ktorí však cez tmavé sklá nevideli na vodi?a. Muži okamžite vytiahli mobilné telefóny a po chvíli z miesta zmizli. Zrejme predpokladali, že auto šoféruje jeho majite?. „Ak by tak naozaj bolo, Roman by bol m?tvy už o nieko?ko dní skôr,“ konštatuje jeho otec.

Milióny, pozemky i autá sú fu?: Na otázku, ?o všetko vlastne Roman vlastnil a aký bol jeho majetok, manželia Deákovci nevedia odpoveda?. Ako sme už spomenuli, dodnes neprebehlo dedi?ské konanie, nemajú prístup k ú?tom svojho syna a nikto z polície s nimi nekomunikuje. S istotou však vedia, že ich syn vlastnil štyri luxusné autá, tri vozidlá zna?ky Mercedes a jedno BMV 740. Autá údajne predala ich bývalá nevesta spolu so svojím partnerom v autobazári v Nových Zámkoch. Viera Deáková tvrdí, že Romanove pozemky v Lozorne prepísala Sofia na svoju matku. „Syn na pozemkoch plánoval výstavbu, dnes patria zase pre nás úplne cudziemu ?loveku. Pomerne ve?ký podiel, pokia? viem, tak polovicu, mal Roman aj v spolo?nosti, ktorá vlastnila dom na rohu Kollárovho námestia a Obchodnej ulice v Bratislave. Dom je známy ako bývalé mestské kúpele, ktoré však už dávno svoju pôvodnú fukciu neplnili a budova chátrala. Roman so svojimi spolo?níkmi budovu kompletne zrekonštruovali, ?ím sa, samozrejme, zvýšila aj jej hodnota. Oficiálne po prerobení pod?a znaleckého posudku predstavovala jej hodnota 46 miliónov korún. Druhých pä?desiat percent patrilo dnes už tiež zavraždenému Edovi Dini?ovi. Dostali sme vyrozumenie, že podiel ku d?u synovho úmrtia, teda k 20. 10. 1999 predstavoval 24 098 752 korún. V roku 2001 sme sa náhodne dozvedeli, že budova je už prepísaná na úplne iné firmy. Do rúk sa nám dostal znalecký posudok, ktorý si dala vypracova? novovzniknutá firma, ktorá budovu previedla na seba a znova pripomínam, že bez dedi?ského konania. Neverili sme vlastným o?iam, že na túto budovu v centre hlavného mesta bol vypracovaný nový znalecký posudok, pod?a ktorého hodnota nehnute?nosti predstavovala už len 2 800 000 korún. Takže zatia? sme ni? nededili, hoci si to zrejme každý myslí. Žijeme zo svojich pe?azí a len sme zve?adili dedi?stvo po našich rodi?och. Tak, ako nám oni pomohli odštartova?, ke? sme za?ínali, aj my sme sa snažili pomôc? našim synom. Po mojich rodi?och aj po svokrovcoch sme zdedili rodinné domy na Kramároch. Domy sme predali a ?as? pe?azí sme rozdelili de?om. Roman tak mohol za?a? podnika?.“

©PLUS7DNÍ Martina Kraj?írová