Prvý mafián?
Juraj Jánošík * 25. 1. 1688 – † 17. 3. 1713
[album:38,1:c:t=Foto z filmu Jánošík, herec Pavol Bielik, ?eskoslovensko, 1935, Réžia: Martin Fri?]
Pravda o Jurajovi Jánošíkovi
Robin Hood, William Tell, Juraj Jánošík. Všetkých spája jedno, krivda a zbojstvo. Údajne bohatým brali a chudobným dávali. Nakoniec boli všetci popravení.
?o je pravda? A ?o legenda?
Bol Juraj Jánošík hrdina alebo len oby?ajný zbojník?
Nielen zásluhou štúrovskej generácie sa stal národným hrdinom. Jeho meno je opradené legendami o neuverite?ných skutkoch. Pod?a historických prame?ov, sa tradi?ná veta o tom, že bohatým bral a chudobným dával nezakladá na pravde. Okrádal chudobnejších, lebo vysokej š?achty a bohatých sa bál.
…ja musím by? zbojník
Zbojníkom sa v tej dobe nemohol sta? každý. Vodca musel by? silný a obratný muž, ktorý musel zloži? skúšku zdatnosti. Stre?ba z pištole, preskakovanie vatry, súboj s me?om, zru?né narábanie s valaškou a zápasenie boli sú?as?ou vodcovskej osobnosti. Jánošík, bývalý vojak znajúci vojenský stratégiu a terén, bol dobrým kandidátom.
Zbojnícka ?innos? sa stávala ve?mi úspešnou. Družina rozšírila svoju ?innos? na okrádanie remeselníkov a bohatých cestujúcich. Neskôr za?ali rabova? a prepadáva? gazdovstvá chudobných zemanov, ktorí nemali dostatok pe?azí na ochranu svojich zemianstiev a majetkov.
Zbojníci brali cenné predmety, peniaze a zbrane, ktoré dokázali unies?. Údené mäso, múku a plátno si zobrali obyvatelia najbližšej dediny.
Jánošíkovou silnou stránkou bolo vraj prekvapenie súpera. Traduje sa, že gu?kou jeho družiny bol zabitý len jeden ?lovek, aj ten zomrel až o mesiac neskôr. Lup postupne rozpredávali prostredníctvom dôveryhodných kumpánov. Jedným z nich bol aj usporiadaný ob?an Martin Mravec, ako sa pri súdnom procese zistilo, bol to vlastne prezle?ený Jánošíkov najbližší priate?, Tomáš Uhor?ík. Jánošíkova družina lúpia postupne aj na Orave, Tren?ianskej stolici a Gemeri.
Nebol trhanom
Pod?a zápisu do matriky z 25. januára 1688, miestny k?az Michal Smutko pokrstil Anne a Martinovi Jánošíkovcom syna Juraja. Tento dátum sa ozna?uje ako dátum Jánošíkovho narodenia. Ke?že v tej dobe sa deti krstili až ke? mali aj nieko?ko týžd?ov, nedá sa presne ur?i? dátum jeho narodenia.
O jeho detstve a mladosti sa ve?a informácií nezachovalo, ale domáci hovorievajú, že Jánošík pochádzal z pomerne bohatej rodiny a vyrastal na gazdovstve v poddanskej obci Terchová.
Ako 18 ro?ný vstúpil vojska Františka Rákocziho. Po pamätnej bitke pri Tren?íne bol nútený sta? ?lenom habsburskej cisárskej armády a spolu so strážnou posádkou sa dostal na Byt?iansky zámok. Tu sa zoznámil s zbojníkom Tomášom Uhor?íkom, ktorému Jánošík dopomohol k úteku.
Neskôr zasiahol Jurajov otec, ktorý vykúpil Jánošíka z armády. Historické záznamy uvádzajú, že výkupné bolo v tom ?ase pomerne vysoké. Po príchode domov zotrval na rodinnom gazdovstve až do roku 1710. V tom ?ase sa na jarmoku v Liptovskom Mikuláši opä? stretol s Uhor?íkom. Za?ali spolupracova? a pôvodne bolo ich nápl?ou práce pašovanie koní zo susedného Po?ska. V roku 1711 prenechal Uhor?ík vedenie svojej družiny zbojníkov práve mladému Jurajovi.
Zlo?in a trest
V októbri 1712 bol Jánošík prvýkrát uväznený v Hrachove, ale podplatil stráže a utiekol. Verejná mienka mu nebola v tom ?ase naklonená, miestni obyvatelia považovali jeho družinu za nepriate?ov a vyvrhe?ov. V roku 1713 bol mladý zbojník definitíve uväznený na Vranovskom kaštieli.
Nie je pravda, že pandúri zbojníkov v tej dobe nahá?ali po lesoch. Chytali ich na základe udaní miestneho obyvate?stva. Jánošík sa pred pandúrmi nepošmykol na hrachu, ako to opisovalo množstvo literárnych príbehov. Pravdepodobne ho chytili v dome spomínaného ob?ana Mravca, na základe udania blízkej osoby, ktorá vedela, že Uhor?ík a Mravec je jedna a tá istá osoba.
Proces s Jánošíkom sa za?al v marci 1713. Pri výpovedi spomenul vä?šinou tých druhov, ktorí už nežili. O samotnom Uhor?íkovi tvrdil, že zahynul pri prestrelke v kremnických vrchoch. Prokurátor Alexander ?ernický ho po?as procesu obvinil, že bol vodcom zbojníkov a zabíjal ?udí. Zdôraz?oval, že bol aj povstalcom a Rákocziho prívržencom. Preto pre zbojníka Juraja Jánošíka navrhol trest smrti.
Obhajcom bol Baltazár Pallugyay, ktorý trval na tom, že Jánošík po?as svojej ?innosti nikoho nezabil. Ako vodca bandy bol najmladší a preto nemohol zodpoveda? za ?iny starších zbojníkov. Obhajoba bola postavená v tvrdení, že ?lenovia Jánošíkovej bandy ?astokrát konali na vlastnú päs?. Tým chcel obhajca naštrbi? samotný základ súdneho procesu. To sa mu však nepodarilo.
Jánošíka po vypo?úvaní a mu?ení nakoniec uznali vinným zo zbojstva, porušenia krajinských zákonov a zlých skutkov. Zavesenie na ?avý bok na hák malo by? trestom a zárove? výstrahou pre ostaných. Len dvadsa?pä?ro?ný Juraj Jánošík zomiera v podve?er, 17. marca 1713 na mikulášskom popravisku Šibeni?ky.
7. 4. 2005 Jaroslav Šev?ík http://www.hnonline.sk/1-10023650-22445495-k00000_detail-45
