• Chronológia kauzy bývalého starostu Rače Pavla Bielika →

(SME) — Výhra pre Pavla Bielika a prehra pre spoločnosť. Tak vidí rozsudok Špecializovaného trestného súdu hlavný svedok v korupčnej kauze Pavol Kollár.

Súd dnes Bielika aj podnikateľa Jaroslava Šuščáka, proti ktorým svedčil, po šiestich rokoch oslobodil. Predtým ich dvakrát odsúdil, oslobodiť ich musel po príkaze Najvyššieho súdu.

Kollár hovorí, že ak by sa dnes stretol ako podnikateľ s korupciou, na políciu by už nešiel. „Myslím, že Slovensko je dnes v takom kolapse a marazme, v akom ešte nebolo,” povedal.

Riaditeľ Úradu boja proti korupcii Tibor Gašpar s ním nesúhlasí a ľudí vyzýva, aby s políciou pri odhaľovaní korupcie spolupracovali.

„Bez spolupráce konkrétnych ľudí sa spoločnosť nevylieči. Len náš úrad problém nevyrieši,” povedal Gašpar. Rozsudok nechcel komentovať, úradu v čase vyšetrovania prípadu ešte nešéfoval. „Každý prípad je iný,” povedal.

Smutný prokurátor
Oslobodzujúci rozsudok nepotešil ani prokurátora Špeciálnej prokuratúry Jána Hrivnáka. Považuje ho za neprijateľný. Aj preto sa odvolal. O odvolaní však rozhodne Najvyšší súd, ktorý práve vo svojom uznesení napísal také stanovisko, že Špecializovanému súdu nezostávalo nič iné, ako konštatovať nevinu. Je preto pravdepodobné, že Najvyšší súd rozsudok len potvrdí.

„Rozsudok nie je dobrým signálom pre potenciálnych oznamovateľov korupcie, pretože je tu riziko, že aj v prípade, že budú hovoriť pravdu, sa to môže otočiť proti nim. Je to smutné,” povedal prokurátor.

Tvrdenie, že išlo o spravodajskú hru, do ktorej bola zapojená SIS, založil obžalovaný Bielik na podozrivej epizóde – práve ona nesie všetky znaky spravodajskej hry, píše Marián Leško.

Najvyšší súd totiž vo svojom uznesení napadol hlavného svedka, že mohol byť riadený Slovenskou informačnou službou. Nepredložil na to pritom žiadne dôkazy. Odvolal sa len na tvrdenie pochybnej agentky SIS Kováčovej, ktorá na súde o kauze vyzvedala u vyššieho súdneho úradníka. Povedala mu, že prípad sa nevyvíja tak, ako predpokladali a že sa im vymkol z rúk.

Súd ju predvolal aj svedčiť, nič viac však nepovedala. Mlčí aj SIS.

„Absolútne odmietam, že by SIS riadila korunného svedka,” povedal prokurátor. Za absurdné označil aj tvrdenie súdu o tom, že mohlo ísť o vnútrostranícky boj.

VIDEO – Prokurátor: Rozsudok nie je dobrým signálom pre oznamovateľov korupcie – autor: Monika Tódová

Dôkazy nestačili
Najvyšší súd sa odvolal na zásadu pochybnosti v prospech obvineného. Neexistuje podľa neho žiadne priame odpočúvanie, v ktorom by si Bielik vypýtal úplatok. Tvrdil to len hlavný svedok a mohlo to vyplývať z telefonickej komunikácie medzi Šuščákom a Bielikom. Bavili sa však skryto a iba v náznakoch. Kollára napríklad volali Duslo, lebo je synom privatizéra Dusla Šaľa.

Všetky veľké prípady, v ktorých sa občan ozval proti štátu či politikovi, sa končia prehrou tých, čo idú s kožou na trh, píše Lukáš Fila.

Najvyššiemu súdu nestačili ani dôkazy proti Šuščákovi, pričom nespochybňuje, že ten chcel od Kollára peniaze. Bielik však podľa súdu o Šuščákovej iniciatíve vôbec nemusel vedieť. To, že ho zaujímal prípad nejakej investície, ešte podľa súdu neznamená, že Bielik chcel úplatok.

VIDEO – Obhajca: Šuščákova nevina ma prekvapila – autor: Monika Tódová

Šuščák spomínal známosti
Najvyšší súd napísal, že stále nemožno vylúčiť aj iný priebeh, čo hrá v prospech obžalovaných. Podľa súdu by v prípade Šuščáka mohlo ísť skôr o podvod alebo nepriamu korupciu ako prijímanie úplatku. Špecializovaný súd však označil takúto kvalifikáciu z právneho hľadiska za nemožnú, preto oslobodil aj Šuščáka.

Podnikateľ Šuščák sa v rozhovoroch s Kollárom raz odvolával aj na známosti na Najvyššom súde.

„Toto vám viem vyriešiť… Je jedno či tu, alebo na Najvyššom… Mám tam… Traja predsedovia senátov, to sú naši ľudia z Tatier,” hovoril Šuščák v jednom z odpočúvaní.

Najvyšší súd vtedy poprel, že by nejakí jeho sudcovia mali kontakty s obžalovaným.

„Spravodlivosť v tejto veci v skutočnosti poskytol Najvyšší súd,” povedal o rozsudku advokát obžalovaných Dušan Ivan. Bielik ani Šuščák si rozsudok osobne neprišli vypočuť. Po „šiestich rokoch utrpenia” tým podľa Ivana chceli dať najavo svoj postoj k Špecializovanému súdu.

Odpočúvania súdu nestačili
Kollár: „Tak ako sme sa dohodli, bol som za starostom overiť, či je to tých päť percent.”
Šuščák: „Nemám dôvod hovoriť vám niečo iné.”
Kollár: „Starosta chcel peniaze dopredu, ale snažil som sa ho presvedčiť, aby to rozdelil na dve časti – územné rozhodnutie a stavebné povolenie.”
Šuščák: „Kreslil vám niečo starosta?”
Kollár: „Áno, kreslil. Vie počítať.”
Šuščák: „Starosta vie naozaj dobre počítať.”
Kollár: „Starosta nebol ústretový, povedal päť percent.”
Šuščák: „Určite tlačil aj na nejaký pozemok preňho.”
Kollár: „Aj štyri percentá by boli dosť.”
Šuščák: „Keby som o tom ja rozhodoval, vedel by som sa vyjadrovať… Ja z toho nič nemám, ja to robím iba ako službu pre starostu, pretože on mi iné veci vyrieši. Mám firmy, cez ktoré akože spravíme inžiniersku činnosť a bla-bla-bla.”
Šuščák Kollárovi: „So starostom je to dohodnuté, tak to ide, jak sme sa dohodli, veď Bielik to povie jasne.”

Šuščák: „Chcel by som vás poprosiť, aby ste zobral so sebou Duslo.”
Bielik: „Pokúsim sa.”
Šuščák: „Ja som mu povedal presne, čo ste mi povedali.”
Šuščák: „Dnes sa má zastaviť Šaľa.”
Bielik: „Dobre, to ma zaujíma.”

Ako vláda plní sľub zlepšiť vymožiteľnosť práva
Čo sľúbili: V záujme efektívneho boja s korupciou vláda SR podnikne kroky na prijatie legislatívnych a technických podmienok potrebných na skrátenie času od odhalenia a objasnenia protiprávneho konania po jeho potrestanie. Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006

Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Skvalitňovanie súdnictva patrí medzi najdôležitejšie priority Slovenska.

Aká je realita? Sľub zostáva prevažne nesplnený. Priemerná dĺžka súdnych konaní oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu neklesá, výnimkou sú občianskoprávne spory. Vymožiteľnosť práva negatívne ovplyvnilo zrušenie Špeciálneho súdu v máji 2009. Zhoršovanie atmosféry v súdnictve dokumentuje aj petícia „Päť viet”, ktorú v októbri 2009 podpísalo viac ako sto sudcov. Zdroj: INEKO

Zdroj:  SME.sk | Exstarosta Rače Bielik je nakoniec nevinný. utorok 16. 3. 2010 9:56 | Monika Tódová

(WEBNOVINY) – V krátkom čase by mala čeliť údajná zločinecká skupina Branislava A. ďalšej žalobe z trestného činu vraždy. Branislav A. a spol. mali v decembri 2004 v Moste pri Bratislave zastreliť Henrietu Brestovanskú a 10-ročného Richarda Róberta Gálu.

• Súd otvára prípad mafiánskej vraždy

• CHRONOLÓGIA: Vraždy v podsvetí do novembra 2004

Okresný súd v Bratislave 1 bude 8. októbra na verejnom zasadnutí prerokúvať návrh obžaloby bratislavskej krajskej prokuratúry na Karola M., Branislava A., Nikolu P. a Jozefa B. Informoval o tom agentúru SITA hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.

Ako pre agentúru SITA povedal hovorca krajskej prokuratúry René Vanek, v tomto prípade je podľa prokuratúry hlavný obžalovaný Karol M., ktorý celú akciu zorganizoval a sám sa jej zúčastnil. Branislav A. Nikola P. a Jozef B. čelia obžalobe z trestného činu vraždy, dodal Vanek.

Karol M. z Prievidze si dal objednať vraždu bývalého policajta Juraja G. Zločinecká skupina ale zavraždila ženu aj 10-ročného chlapca. Táto vražda bola prvou na Slovensku, keď podsvetie porušilo celosvetovo uznávané pravidlo, že ženy a deti sa do sporov nezaťahujú.

Celý incident sa odohral v Moste pri Bratislave vo večerných hodinách. Členovia gangu začala na dvoch autách prenasledovať modrý Volkswagen Passat, o ktorom vedeli, že ho používa expolicajt.

Branislav A. začal po aute zo zadného sedadla strieľať zo samopalu. Následne Passat havaroval. Branislav A. vystúpil a všimol si, že v aute nesedí Juraj G., ale žena s dieťaťom. Napriek tomu prišiel k vozidlu a ťažko zraneného chlapca zastrelil.

Skupinu Branislava A. v súčasnosti rieši aj Špeciálny súd v Pezinku. Na tomto pojednávaní sa 12 členov skupiny zodpovedá z 11 skutkov, okrem založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, krádeží, ublíženia na zdraví, vydierania, hrubého nátlaku, poškodzovania cudzej veci, všeobecného ohrozenia, nedovoleného ozbrojovania a podplácania aj z vraždy Arpáda Nistora.

©SITA – Na súde ďalšia obžaloba členov skupiny Branislava A. z vraždy – WEBNOVINY – 29.septembra 2008

[thumb:44:l] 17. decembra 1997 – Polícia vyhlásila celoštátne pátranie po 31-ročnom Mikulášovi Č., 29-ročnom Milošovi K. a 29-ročnom Jánovi K., ktorí boli podozriví zo závažnej trestnej činnosti. Štvrtého podozrivého, 33-ročného Miloša P., zadržali pri osobitnej policajnej akcii.

19. decembra 1997 – Na Krajské riaditeľstvo PZ v Banskej Bystrici prišiel advokát Mikuláša Č. a Jána K. Ján Gereg. Oznámil, že jeho klienti chcú vypovedať vo veci, pre ktorú po nich polícia vyhlásila pátranie. Následne sa prihlásili na polícii.

20. decembra 1997 – Sudca OS v Trenčíne vzal Mikuláša Č., Jána K., Vasila I., jeho brata Jaromíra a Pavla K. do väzby.

9. marca 1998 – Mikuláš Č. bol obvinený zo štyroch trestných činov. V troch prípadoch išlo o vydieranie, v jednom o daňový trestný čin.

22. októbra 1998 – Vyšetrovateľ Mikuláša Č. obvinil z trestného činu brania rukojemníka a trestného činu vraždy poľského občana Grzegorza Szymaneka.

9. júna 1999 – Prokurátorka podala na KS v Banskej Bystrici obžalobu na Mikuláša Č. a ďalších ôsmich spoluobvinených pre deväť trestných činov, z ktorých najzávažnejšie boli trestné činy vraždy, brania rukojemníka a vydierania spáchaného formou organizovanej skupiny.

1. decembra 1999 – Počas pojednávania pred senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici vypovedal poľský súkromný detektív Krzysztof Rutkowski. Ten na Slovensku i v Poľsku na žiadosť manželky Alexandry vyšetroval zmiznutie jej manžela, 30-ročného Interpolom hľadaného Grzegorza Szymaneka, z vraždy ktorého bol obžalovaný Mikuláš Č.

3. decembra 1999 – Chránený svedok Alexander H. potvrdil, že vraj videl, ako Mikuláš Č. zastrelil na jeseň v roku 1997 poľského občana Grzegorza Szymaneka pri horehronskej obci Polomka. Mikuláš Č. odmietol jeho tvrdenia.

28. januára 2000 – Senát KS v Banskej Bystrici uznal Mikuláša Č. za vinného z trestných činov vraždy, brania rukojemníka a dvoch skutkov vydierania a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov v tretej nápravnovýchovnej skupine. Oslobodil ho spod obžaloby v troch bodoch – vydierania, dvojnásobného krátenia dane a porušovania colných predpisov o obehu tovaru. Mikuláš Č. sa proti verdiktu odvolal. Za vinných súd uznal aj Andreja A. (8 rokov nepodmienečne), bratov Vasila (10 rokov nepodmienečne) a Jaromíra I. (dva roky nepodmienečne), Jozefa Š. (tri roky nepodmienečne).

6. apríla 2000 – Zastrelili jedného zo spoluobžalovaných Jaromíra I.

27. júna 2000 – Mariána Karcela, svedka v procese s Mikulášom Č., smrteľne zranili pred jeho domom v Banskej Bystrici, časť Kyncelová štyria zamaskovaní neznámi páchatelia. Karcel, ktorého mali Černákovci vydieraním prinútiť predať penzión Majo v Bystrej, podľahol zraneniam po prevoze do nemocnice.

19. januára 2001 – Viceprezident Policajného zboru Imrich Angyal potvrdil, že sa údajne pripravoval útek Mikuláša Č. z leopoldovskej väznice. Táto skutočnosť bola dôvodom, že Mikuláša Č. koncom decembra 2000 previezla polícia za prísnych bezpečnostných opatrení do Ústavu na výkon väzby v Bratislave.

30. januára 2001 – Začalo sa verejné zasadnutie senátu NS SR, ktorý mal rozhodnúť o odvolaniach v trestnej veci obžalovaného Mikuláša Č. a spol.

5. februára 2001 – Vyšetrovateľ odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti obvinil Alexandra H., zvaného Šani, svedka v kauze Mikuláša Č. a spol. pre trestný čin krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku. Menovaný vypovedal najmenej dvakrát pred vyšetrovateľom a neskôr aj pred senátom KS v Banskej Bystrici vo veci vraždy Grzegorza Szymaneka, že Poliaka zavraždil Mikuláš Č. Na odvolacom konaní na Najvyššom súde SR v Bratislave uviedol, že Szymaneka nezavraždil Mikuláš Č., ale nebohý Štefan F.

7. februára 2001 – Senát Najvyššieho súdu SR vyhlásil rozsudok v kauze obžalovaného Mikuláša Č. a spol. Najzávažnejšie skutky prvostupňového rozsudku v prípade samotného Mikuláša Č., branie rukojemníka a vraždu Poliaka Szymaneka, senát NS SR nepotvrdil. NS SR zároveň v prípade Mikuláša Č. potvrdil dva skutky vydierania a uložil mu za ne nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8,5 roka. Za skutok dvojnásobného vydierania NS SR odsúdil na sedem rokov Miloša K., Jána K. a Vasila I.

5. októbra 2001 – Senát KS v Banskej Bystrici oslobodil Mikuláša Č. spod obžaloby v prípade vraždy a brania rukojemníka. Súd rozhodol aj o oslobodení jeho spolupracovníkov – Jána K. a na slobode stíhaného Andreja A., ktorí čelili obvineniu z trestného činu brania rukojemníka.

23. septembra 2002 – Senát OS v Trenčíne súhlasil s podmienečným prepustením Mikuláša Č. na slobodu. Okresný prokurátor podal proti rozhodnutiu sťažnosť.

26. novembra 2002 – Dovolací senát NS SR definitívne potvrdil oslobodzujúci rozsudok pre Mikuláša Č., Andreja A. a Jána K. v prípade brania rukojemníka a vraždy Poliaka Szymaneka. Súd zamietol sťažnosť pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom SR.

29. novembra 2002 – KS v Trenčíne zamietol sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu OS v Trenčíne, ktorý súhlasil s podmienečným prepustením Mikuláša Č. z väzenia.

29. novembra 2002 – Mikuláša Č. KS v Trenčíne podmienečne prepustil z väzenia.

19. marca 2003 – Najvyšší súd SR zrušil novembrové rozhodnutie KS v Trenčíne o podmienečnom prepustení Mikuláša Č. na slobodu. Podľa NS za tento skutok môže nastať podmienečné prepustenie až po uplynutí dvoch tretín trestu, čo predstavuje päť rokov a osem mesiacov.

24. marca 2003 – Pretože sa Mikuláš Č. nezdržiaval na území SR, spracovala polícia podklady potrebné na vydanie medzinárodného zatykača na jeho osobu.

Pavol Bielik bude musieť zaplatiť aj pokutu pol milióna korún. Rozhodol o tom dnes Špeciálny súd.

Rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť.

Obžaloba kládla Pavlovi Bielikovi za vinu, že ako verejný činiteľ žiadal prostredníctvom podnikateľa Jaroslava Š. päťmiliónový úplatok. Podľa zistení vyšetrovateľa v októbri 2003 spoločnosť Invest In podala na Mestský úrad Bratislava Rača návrh urbanistického riešenia jednej budovy a umiestnenia štyroch nových bytových domov v lokalite Pri Vinohradoch v Rači.

V januári 2004 sa s predsedom predstavenstva spoločnosti Invest In stretol Jaroslav Š. a žiadal od neho úplatok päť miliónov korún ako finančnú protislužbu pre starostu Rače. Sľúbil mu, že starosta zabezpečí súhlas mestského zastupiteľstva a sám dá kladné stanovisko k jeho návrhu.

Jaroslav Š. neskôr telefonicky sprostredkoval stretnutie Pavla Bielika s predsedom predstavenstva spoločnosti. Následne Pavol Bielik údajne potvrdil žiadosť o úplatok. Žiadal päťpercentnú províziu z predpokladaného zisku spoločnosti Invest In. K odovzdaniu úplatku nedošlo.

Kauza nabrala aj politické rozmery. Predseda KDH Pavol Hrušovský vyzval Pavla Bielika na odchod zo strany, ten to však odmietol. Členovia bratislavskej krajskej rady KDH vyjadrili obžalovanému podporu. KDH na 15. sneme v Žiline zmenilo svoje stanovy tak, aby mohlo v budúcnosti predsedníctvo hnutia pozastaviť obžalovanému členovi výkon straníckych funkcií. Predsedníctvo KDH mu členstvo pozastavilo 27. októbra 2005 a zbavilo ho všetkých straníckych funkcií. V decembrových komunálnych voľbách Pavol Bielik neuspel a na čele Rače ho vystriedal Ján Zvonár.

30. 1. 2007 13:14:36 | TASR, ČTK, mv http://www.sme.sk/c/3121270/Byvaly-starosta-Bielik-dostal-za-korupciu-pat-rokov.html

Priebeh kauzy Pavol Bielik

29. apríla 2004

Starostu bratislavskej mestskej časti Rača, podpredsedu Bratislavského samosprávneho kraja a predsedu Krajskej rady KDH v Bratislave Pavla B. obvinili z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody. Spolu s ním vyšetrovatelia obvinili aj podnikateľa Jaroslava Š., ktorý sa mal v januári 2004 stretnúť s predsedom predstavenstva obchodnej spoločnosti Invest In a žiadať od neho úplatok päť miliónov korún pre starostu Pavla B. Dôvodom na úplatok malo byť to, že starosta zabezpečí súhlas Miestneho zastupiteľstva Rača a pridá aj svoj súhlas k architektonickému riešeniu pri rekonštrukcii jednej budovy a stavbe štyroch obytných domov v časti Pri vinohradoch. Jaroslav Š. mal potom sprostredkovať stretnutie, ktoré sa odohralo 14. januára. Starosta Rače na ňom podľa polície potvrdil slová Jaroslava Š. a žiadal päťpercentnú províziu z predpokladaného zisku Invest In, čo je neoprávnená výhoda smerujúca k jeho priamemu obohateniu.

Račiansky starosta Pavol B., ktorého vyšetrovatelia Úradu boja proti korupcii obvinili z prijímania úplatku, v médiách konštatoval, že je nevinný a pevne verí, že sa jeho nevina čoskoro dokáže.

Sudkyňa bratislavského krajského súdu Darina Kuchtová potvrdila, že spis bol pridelený predsedníčke senátu, ktorá je však v súčasnosti chorá. Kedy by mohlo byť vytýčené pojednávanie, zatiaľ nevedela povedať. “Ak bude predsedníčka senátu práceneschopná dlhšie ako šesť týždňov, budú jej spisy prerozdelené medzi ostatných sudcov,” uviedla Kuchtová. V takom prípade by nový sudca musel celú kauzu od začiatku naštudovať a až potom by mohol rozhodnúť o termíne pojednávania. To by znamenalo ďalšie oddialenie procesu minimálne o niekoľko mesiacov.

Obžaloba pre trestný čin falšovania peňazí bola podaná proti štyrom mužom, ktorí podľa prokuratúry mohli v čase ekonomickej transformácie štátu dosiahnuť znehodnotenie novej slovenskej meny. Pôvodne bol medzi obvinenými aj bývalý policajný donášač Jozef Nendza. Toho však v roku 1996 zastrelili. Ako svedkovia v kolkovej afére figurujú spolu s Vladimírom Mečiarom aj Jozef Tuchyňa, Vladimír Masár, Katarína Tóthová, ale aj Vladimír Mitro či bývalý funkcionár SIS Jaroslav Svěchota, ktorý je už tiež po smrti.

Podľa výsledkov vyšetrovania si skupina páchateľov v čase od marca do novembra 1993 zohnala podkladové vzory na vyhotovenie najmenej 91-tisíc falošných kolkov v hodnote tisíc korún, ktoré mala použiť na označenie vtedajších česko-slovenských tisíckorunáčok. Po odhalení akcie boli všetky okolkované peniaze narýchlo stiahnuté z obehu. Následne sa objavili podozrenia o prepojení gangu falšovateľov s tajnými službami a niektorými politikmi. Vyšetrovanie však ukázalo len toľko, že podvodníci mali spolupracovať s ďalšími skupinami z Česka, Talianska a Švajčiarska. Časť vyšetrovacieho spisu naďalej zostáva tajná. Niektoré utajené prílohy sa počas vyšetrovania stratili. Aj preto sa verejnosť zrejme už nikdy nedozvie, kto bol v skutočnosti za kolkovou aférou a akú úlohu v nej mali vtedajší najvyšší predstavitelia krajiny.

Od roku 1994, keď bola podaná obžaloba, súdy kauzu trikrát vrátili na došetrenie. Novú obžalobu podal prokurátor začiatkom roka 2004. Potom spis putoval z krajského súdu na Špeciálny súd, odkiaľ sa teraz vrátil späť.

Kolková aféra sa ťahá od roku 1993

november 1993 – polícia rozbila gang, ktorý sa pripravoval na podvod s falošnými kolkami za desiatky miliónov

september 1994 – prokurátor podal obžalobu proti skupine piatich páchateľov. Ich prepojenie na politikov vyšetrovanie nepreukázalo

júl 1996 – jeden z hlavných aktérov aféry Jozef Nendza bol zastrelený

február 2000 – Najvyšší súd po niekoľký raz vrátil kauzu prokuratúre na došetrenie

február 2003 – prokuratúra oznámila skončenie došetrovania. Následne bola podaná ďalšia obžaloba

október 2006 – prípad opäť otvára Krajský súd v Bratislave

PRAVDA, Matúš Burčík 8. októbra 2006 23:00 http://spravy.pravda.sk/sud-znovu-otvara-zabudnutu-kolkovu-aferu-fgh-/sk_domace.asp?c=A061008_191114_sk_domace_p04

Obžaloba č. 2:
Triptych – Biskupský úrad v Banskej Bystrici v roku 1995 predával triptych – Klaňanie sa Troch kráľov. O obraz prejavil záujem muž, ktorý sa predstavil ako Thomas J. Grabner a tvrdil, že je švajčiarskym štátnym príslušníkom. Obžaloba tvrdila, že Grabner nebol Švajčiar, ale nastrčená osoba na vyprovokovanie spravodajskej hry proti biskupovi Balážovi, ktorý sa verejne zastal prezidenta Michala Kováča, keď mu koaličná väčšina v parlamente protiústavne vyslovila nedôveru. Použitie peňazí na fingovanú kúpu mal podľa vyšetrovateľa odsúhlasiť vtedajší riaditeľ tajnej služby Ivan Lexa.
25. januára 2005 senát Okresného súdu Bratislava III uznal bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu za vinného z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa v kauze triptych – Klaňanie sa Troch kráľov. Lexu odsúdil na peňažný trest 500 000 Sk. Ak by túto sumu nezaplatil, senát určil aj náhradný trest, 12-mesačné väzenie. Išlo o prvý rozsudok nad Lexom, v ktorom ho uznal súd za vinného. Krajský súd však 26. apríla 2006 I. Lexu spod obžaloby oslobodil.

Obžaloba č. 3:
Sabotáž – Sabotáže sa podľa vyšetrovateľov dopustil Ivan Lexa spolu s Petrom K. a Pavlom V. Lexa ako šéf tajnej služby mal nariadiť svojim podriadeným, aby vypracovali spravodajskú informáciu, ktorá by navrhovala posilnenie vládnej koalície pod vedením HZDS obmedzením právomocí alebo skrátením funkčného obdobia vtedajšieho prezidenta Michala Kováča. Túto úlohu Peter K. a Pavol V. mali vypracovať 25. a 26. mája 1995. Informáciu však podľa obvinenia nepovažoval Lexa za dosť radikálnu a vydal príkaz na spracovanie novej informácie s uvedením príjemcu písomnosti predsedu vlády Vladimíra Mečiara.
Prvostupňový Krajský súd v Bratislave obžalovaných 11. marca 2005 oslobodil.

Obžaloba č. 4:
Legalizanti - Ide o údajné vyplácanie finančných prostriedkov SIS “mŕtvym dušiam”, teda neexistujúcim spolupracovníkom SIS.
29. apríla 2005 senát Krajského súdu v Bratislave oslobodil spod žaloby v kauze legalizanti Ivana Lexu a ďalších troch spoluobžalovaných.

Obžaloba č. 5:
Kauza Gejza V. - Bývalý riaditeľ divízie SIS Gejza V. mal vydieraním donútiť šéfa stavebnej firmy, aby mu urobil stavebné úpravy na jeho súkromnom dome. Podľa obžaloby náklady za viac než 1,2 milióna korún musel pod nátlakom šéf stavebnej firmy zahrnúť do faktúr pre SIS. Lexa údajne tieto faktúry podpísal.
Prípadom sa zaoberá Okresný súd Bratislava III. Trestné stíhanie voči bývalému šéfovi SIS však bolo zastavené.

Obžaloba č. 6:
Kauza mercedes, nezbavenie mlčanlivosti, strata odpočúvacieho zariadenia
a) Lexa podľa vyšetrovateľov nenahlásil krádež mercedesu, ktorý mal byť použitý pri zavlečení M. Kováča mladšieho.
Súd rozhodol o zastavení v súvislosti s amnestiou
b) V časti nezbavenia mlčanlivosti príslušníka SIS a krádeže odpočúvacieho zariadenia
Súd I. Lexu oslobodil spod obžaloby.
Krajský súd v Bratislave 1. decembra 2005 definitívne oslobodil bývalého šéfa SIS Ivana Lexu a ďalších piatich bývalých príslušníkov SIS obžalovaných v tejto kauze.

Obžaloba č. 7:
Firmy – Ivan Lexa čelil spolu s bývalou riaditeľkou ekonomického odboru SIS Máriou P. a jej zástupcom Dušanom K. podozreniam z neoprávneného nakladania s finančnými prostriedkami SIS. Na prelome rokov 1995 a 1996 mali použiť takmer 15 miliónov korún na založenie dvoch podnikateľských subjektov a nákup 12 800 kusov akcií akciovej spoločnosti Prompt. Vyšetrovateľ Odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti obvinil I. Lexu, Máriu P. a Dušana K. z trestných činov zneužitia právomoci verejného činiteľa, sprenevery, podvodu a legalizácie príjmu z trestnej činnosti.
Vyšetrovateľka v júni 2005 zastavila trestné stíhanie.

Obžaloba č. 8:
Kauza fiktívnej likvidácie zbraní z arzenálu SIS – Lexa podľa obžaloby vo funkcii riaditeľa SIS vymenoval vyraďovaciu komisiu v rozpore so zákonom o správe majetku štátu a so zákonom o zbraniach a strelive, pričom musel vedieť tak ako jeho podriadení, že ide o streľbyschopné zbrane. Približne jednu tretinu zbraní, ktoré boli týmto spôsobom vyradené ako aj takmer všetko strelivo a materiál sa polícii podarilo zadržať pri rôznych bezpečnostných akciách. Časť tohto arzenálu mala slúžiť na vyzbrojenie skupiny okolo stíhaného Michala H., ktorá mala vykonávať aj nelegálne operácie pre SIS.
1. marca 2005 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného súdu v Bratislave, ktorým I. Lexu oslobodil spod obžaloby.

Kauza nezákonného vypočúvania príslušníkov SIS (OKO) a odčerpávanie financií z MV SR (Príspevky) – Prvého skutku sa mal dopustiť tým, že ako predseda Osobitného kontrolného orgánu Národnej rady SR údajne predvolával a vypočúval bývalých príslušníkov SIS o skutočnostiach, na ktoré nemal takéto oprávnenia. V druhom prípade sa mal dopustiť trestného činu tým, že nezákonne odčerpával finančné prostriedky, ktoré pozostávali z príspevku za službu bývalých príslušníkov Policajného zboru.
Vyšetrovateľka v júni 2005 zastavila trestné stíhanie.

Návod na vraždu Roberta Remiáša
I. Lexa bol v tejto kauze obvinený z trestných činov návodu na vraždu Roberta Remiáša, zneužitia právomoci verejného činiteľa a ohrozenia štátneho tajomstva. Podľa vyšetrovateľov si Lexa v marci 1996 objednal Remiášovu vraždu u vtedajšieho bossa podsvetia Miroslava Sýkoru za najmenej dva milióny korún. Lexa takto konal podľa vyšetrovateľov v snahe zabrániť dokumentovaniu zavlečenia Michala Kováča ml. do Rakúska, ale chcel aj zastrašiť ďalších svedkov, najmä Oskara Fegyveresa, ktorému robil Remiáš spojku.
21. septembra 2006 prokurátor trestné stíhanie voči Lexovi zastavil, pretože skutok návodu na vraždu Remiáša sa nestal.

Zdroj: Advokáti Ivana Lexu, archív SITA 22. septembra 06 (WEBNOVINY) http://www.webnoviny.sk/article.php?aid=40179

Podľa krajského súdu skutok nie je trestným činom. Rozsudok je právoplatný.

Prípad Triptych sa začal odohrávať na začiatku roku 1995. Pracovníci SIS sa vtedy dozvedeli, že banskobystrický Biskupský úrad dal reštaurátorovi vyhotoviť kópiu triptychu a originál ponúkol na predaj. O kúpu diela vtedy prejavil záujem príslušník SIS, ktorý vystupoval ako švajčiarsky občan pod krycím menom Thomas Grabner. S reštaurátorom sa dohodol na kúpe a z prostriedkov SIS na ňu prevzal 200 tisíc dolárov. Použitie peňazí na fingovanú kúpu triptychu mal pritom podľa záverov vyšetrovania odsúhlasiť vtedajší riaditeľ tajnej služby Lexa. Predstieraná kúpa sa uskutočnila 14. júla 1995 a polícia po nej predviedla reštaurátora, sprostredkovateľa a príslušníka SIS, alias Thomasa Grabnera. Proti reštaurátorovi začal vyšetrovateľ trestné stíhanie, zadržal ho a vzal do väzby. V priestoroch biskupského úradu vykonala polícia domovú prehliadku. Trestné stíhanie reštaurátora vyšetrovateľ neskôr zastavil, pretože sa mu nepodarilo preukázať naplnenie trestného činu zneužívania vlastníctva. Z výsledkov vyšetrovania vyplýva, že SIS údajne vykonala a monitorovala celú transakciu v rozpore s jej zákonnými oprávneniami.

Triptych Klaňanie sa troch kráľov banskobystrickému Biskupskému úradu vrátili 17. novembra 2000. Dnes je súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie. Vláda Mikuláša Dzurindu sa Biskupskému úradu za skutky štátnych orgánov spáchané v uvedenom období ospravedlnila.

Lexa vinu popieral. Tvrdil, že mal informácie o nelegálnom výpredaji umeleckých diel do zahraničia a akcia sa uskutočnila v súlade so zákonom.

Ivan L. figuroval alebo figuruje v týchto kauzách:

* podozrenie v súvislosti so zamestnávaním evidenčne neexistujúcich ľudí v tajnej službe

* podozrenie z vypracovania scenára a pokynov, ktoré mali viesť k odstráneniu bývalého prezidenta republiky Michala Kováča z funkcie

* podozrenie zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa

* predaj fingovane zlikvidovaných strelných zbraní z arzenálu SIS

* nenáležité nakladanie so zverenými finančnými zdrojmi pre tajnú službu

* porušenie zákona o rozpočtových pravidlách pri zakladaní obchodných spoločností pre potreby SIS

* podozrenie v prípade zavlečenia do cudziny a lúpeže

* neoznámenie krádeže motorového vozidla

* fingovaná kúpa triptychu

* umiestnenie nástražných výbušných systémov

* obvinenie z neoprávneného držania monitorovacieho zariadenia.

V tejto súvislosti prinášame aj podrobný prehľad závažnejších prípadov, v ktorých figuruje meno Ivana L.

[image:182]
* 18. apríla 1995 – Ivan L. nastúpil do funkcie riaditeľa SIS.

* 1994 a 1995 – Podľa zistení vyšetrovateľa – Ivan L. v rokoch 1994 a 1995 ešte ako poslanec parlamentu (pred nástupom do funkcie riaditeľa SIS) nezákonne vypočúval bývalých a aktívnych príslušníkov SIS. Robil tak v priestoroch Osobitného kontrolného orgánu NR SR na kontrolu činnosti SIS a v sídle HZDS na Tomášikovej ulici. Vyšetrovateľ zastával názor, že Ivan L. vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, pretože tieto osoby vypočúval bez oslobodenia od mlčanlivosti. Údajne zisťoval od nich skutočnosti, ktoré boli predmetom služobného a štátneho tajomstva. Išlo o informácie týkajúce sa organizačnej štruktúry SIS, personálnych záležitostí a konkrétneho zamerania ich činnosti. Zisťoval tiež formy, metódy a spôsoby používania informačno-operatívnych a informačno-technických prostriedkov. Podľa vyšetrovateľa tým porušil zákon o SIS a zákon o ochrane štátneho tajomstva. Zistené skutočnosti použil na spracovanie Správy OKO, ktorú prečítal 5. mája 1996 na neverejnom zasadnutí parlamentu. Vyšetrovateľ v týchto prípadoch vyhodnotil celkovo 164 dôkazov.

* 25. – 26. mája 1995 – Vtedajší riaditeľ SIS Ivan L. mal v spolupráci s Petrom K. a Pavlom V. navrhnúť vypracovanie spravodajskej informácie, prostredníctvom ktorej by sa posilnilo postavenie vládnej koalície na čele s HZDS. Súviselo to najmä s pripravovaným protiprávnym obmedzením právomocí prezidenta Michala Kováča, zároveň aj so skrátením jeho funkčného obdobia. Prvú spravodajskú informáciu však podľa obvinenia nepovažoval Ivan L. za dostačujúcu a vydal príkaz na spracovanie novej, s uvedením príjemcu písomnosti premiéra Vladimíra M. Išlo o tzv. kauzu sabotáže.

* 14. júla 1995 – Začala sa kauza triptychu Klaňania sa troch kráľov, ktorej cieľom mala byť diskreditácia banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža. Zo zrealizovania tejto fiktívnej akcie voči biskupskému úradu bol podozrivý aj vtedajší šéf SIS Ivan L. Kauza sa začala bežnou cestnou kontrolou, pri ktorej policajná hliadka našla v aute domnelého švajčiarskeho štátneho príslušníka dve drevené plastiky a obraz Klaňanie sa troch kráľov.

* 31. augusta 1995 – Syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča Michala K. mladšieho uniesli a dopravili do cudziny. Syn prezidenta sa vo svojom aute, ktoré pôvodne ostalo vo Svätom Jure, prebral pred policajnou stanicou v rakúskom Hainburgu. Na základe telefonátu zo Slovenska ho tam našla rakúska polícia a previezla do nemocnice. Z realizovania akcie bola podozrivá SIS na čele s Ivanom L.

* Prelom rokov 1995 až 1996 – Ivan L. podľa podozrenia vraj použil 15 miliónov korún SIS spolu s vtedajšou riaditeľkou ekonomického odboru Máriou P. na založenie dvoch podnikateľských subjektov a nákup 12 800 kusov akcií spoločnosti Promt. Ivan L. bol preto neskôr vyšetrovateľom obvinený z trestných činov zneužitia právomoci verejného činiteľa, podvodu a legalizácie príjmu z trestnej činnosti.

* 1996 až 1998 – Podľa obžaloby bývalého prokurátora Michala Serbina mali Ivan L. a spol. v rozpore so zákonom v rokoch 1996 a 1998 vyradiť z bojového arzenálu SIS väčšie množstvo strelných zbraní. Medzi vyradenými zbraňami boli rôzne pištole, revolvery, samopaly, ostreľovacie pušky, dokonca i guľomety. Iba približne dve desiatky zbraní boli novšieho dátumu výroby. Štyri z pištolí skončili v držbe vtedajších funkcionárov tajnej služby a jednu z nich si zaobstaral aj Ivan L.

* 29. apríla 1996 – V Bratislave pri nevyjasnenom výbuchu auta BMW 320 Tourist na propán-butánový pohon zahynul jeho vodič Róbert Remiáš, policajný dôstojník a blízky priateľ bývalého príslušníka SIS Oskara F., vtedy sa zdržiavajúceho v zahraničí a zapleteného do kauzy únosu Michala K. mladšieho. Z návodu na vraždu neskôr obvinili Ivana L.

* Ivan L. sa dlhodobo zdržiaval v zahraničí a slovenské súdy na neho nemali dosah.

* 14. júla 2002 – Juhoafrická polícia zadržala Ivana L. v Umhlanga Rocks v JAR pre podozrenie z dlhodobého ilegálneho pobytu. Tamojšie orgány tvrdili, že slovenského poslanca prichytili bez dokladov, podľa Ministerstva spravodlivosti SR u neho našli falošné doklady.

* 15. júla 2002 – O 14.34 h. Ministerstvo vnútra SR oficiálne potvrdilo zadržanie Ivana L. v JAR. Vtedy už prebiehali bilaterálne rokovania o spôsobe jeho vydania do SR.

* 18. júla 2002 – V skorých ranných hodinách Ivan L. odletel v sprievode dvoch agentov juhoafrického Interpolu z Johannesburgu do švajčiarskeho Zürichu. Po medzipristátí pokračoval v ceste na Slovensko. Na bratislavskom Letisku M. R. Štefánika lietadlo pristalo o 14.30 h. Krajský súd vydal nový zatykač a Ivan L. priamo z letiska putoval do cely predbežného zadržania.

* 20. júla 2002 – Na základe rozhodnutia sudkyne Ivan L. išiel do bratislavského ústavu na výkon väzby. Dôvodom jeho väzby boli obavy z vyhýbania sa trestnému stíhaniu a skrývanie sa v cudzine. Jeho advokáti avizovali podanie odvolania, o ktorom musel rozhodnúť Najvyšší súd SR.

* 16. augusta 2002 – Najvyšší súd SR vydal príkaz na prepustenie exriaditeľa SIS a poslanca NR SR Ivana L. z vyšetrovacej väzby na slobodu. Proti verdiktu NS SR nebolo prípustné odvolanie.

* Rok 2005 – Bývalého riaditeľa SIS Ivana L. orgány činné v trestnom konaní oslobodili vo väčšine jeho káuz. Otvorené zostali už iba prípady Triptych a Remiáš.

Prinášame prehľad rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní:

* Za vinného ho 25. januára 2005 uznal prvostupňový súd iba v jednej kauze, Triptych Klaňania sa troch kráľov. Za zneužitie právomoci verejného činiteľa mu uložil peňažný trest pol milióna korún. Rozsudok Ivan L. označil za politické rozhodnutie a na mieste sa voči nemu odvolal.

* Od 1. marca 2005 bol Ivan L. právoplatne oslobodený v kauze údajnej nelegálnej likvidácie zbraní z arzenálu tajnej služby. Dozorujúci prokurátor nevyužil zákonnú lehotu na odvolanie.

* Krajský súd v Bratislave ho 11. marca 2005 v plnom rozsahu oslobodil spod obžaloby bývalého riaditeľa tajnej služby v kauze známej ako sabotáž bývalých funkcionárov SIS proti exprezidentovi Michalovi Kováčovi. Ten istý súd ho oslobodil 29. apríla v kauze tzv. mŕtvych duší. Prokurátorka i Ivan L. sa vzdali odvolania.

* Vyšetrovateľ 17. júna zastavil stíhanie v ďalších dvoch kauzách. Išlo o prípady známe ako OKO a fiktívne firmy.

* Na pokyn dozorujúceho prokurátora vyšetrovateľ 25. novembra zastavil trestné stíhanie Ivana L. pre trestné činy nadržovanie a zneužívanie právomoci verejného činiteľa v prípade vily príslušníka SIS.

* Krajský súd v Bratislave 1. decembra bez prítomnosti verejnosti potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava III., ktorý oslobodil bývalého šéfa SIS v kauzách mercedes a monitorovacie zariadenie.

* V prípade kauzy míting KDH okresný prokurátor v záverečnej reči odstúpil od obžaloby. Okresný súd Bratislava III. 26. novembra 2004 Ivana L. v tomto prípade oslobodil.

* Na údajný únos Michala Kováča mladšieho do cudziny z 31. augusta 1995 sa vzťahuje amnestia Vladimíra Mečiara, ktorú vyhlásil 3. marca 1998 v zastúpení prezidenta. Z realizovania akcie bola podozrivá SIS na čele s Ivanom L.

TASR [26. 4. 2006 16:01:00] http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=2691665

Mestský súd v Bratislave 13. septembra 1991 na doživotie odsúdil Jiřího Šoutu z Ostravy. Tento muž v skorých ranných hodinách 4. februára 1991 na prízemí budovy Obvodného veliteľstva Policajného zboru Bratislava IV nožom zavraždil službukonajúceho príslušníka PZ poručíka M. D. Šoutu v roku 1982 Krajský súd v Ostrave odsúdil za vraždu na 14 rokov, v roku 1990 ho však z výkonu trestu podmienečne prepustili.

Mestský súd v Bratislave 2. februára 1993 odsúdil na doživotie Tibora Polgáriho z Nových Zámkov, Miloša Urigu z Vranova nad Topľou a Ondreja Harvana z Pohorelej. Títo odsúdení s ďalšími štyrmi páchateľmi ušli 23. novembra 1991 z Nápravnovýchovného ústavu v Leopoldove, počas úteku brutálne zavraždili piatich zamestnancov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR. Polgári si v tom čase za trestný čin vydierania odpykával trest odňatia slobody na 13 rokov, Uriga za trestný čin lúpeže osem a pol roka a Harvan za dvojnásobnú vraždu 24 rokov. Harvan sa 29. mája 1993 v cele leopoldovskej väznice obesil.

Mestský súd v Bratislave 20. augusta 1993 odsúdil Jozefa Slováka z Plaveckého Štvrtka na doživotie. V rokoch 1990 a 1991 v ČR a v SR zavraždil štyri mladé ženy. Za trestný čin vraždy už bol v roku 1982 odsúdený na 15 rokov, v roku 1990 ho však podmienečne prepustili.

Krajský súd v Banskej Bystrici 19. októbra 1994 odsúdil na doživotie Jaroslava Garaja z Martina-Priekopy. Tento muž 4. februára 1994 v obci Dubové v časti Požehy v okrese Martin najprv zaškrtil manželku, súložil so svojimi maloletými dcérami, ktoré mali v tom čase tri a štyri roky a potom ich utopil vo vani. Rovnako usmrtil aj svojho ročného syna.

Mestský súd v Bratislave 7. decembra 1994 na doživotie poslal za mreže Ondreja Riga z Bratislavy, ktorý v rokoch 1990 až 1992 zavraždil v Holandsku, Nemecku a na Slovensku osem žien vo veku od 23 do 90 rokov a na väčšine z nich po vražde vykonal aj súlož. Rovnako zabil aj maloletého chlapca.

Krajský súd v Banskej Bystrici 16. decembra 1994 na najtvrdší trest odsúdil Drahoslava Gembického z Padaroviec. Tento nebezpečný recidivista 14. marca 1993 v Padarovciach v okrese Rimavská Sobota najprv údermi do hlavy drevenou nohou kuchynského stola zavraždil svoju starú matku a potom rovnakým spôsobom aj svojho otca.

Mestský súd v Bratislave 24. mája 1995 poslal na doživotie do väzenia Róberta Mattu z Bratislavy a Viliama Hausera z Bratislavy. Obaja samopalom značky Škorpión 8. apríla 1994 v sklade firmy DUK, s. r. o., Bratislava na Starej Vajnorskej ceste zastrelili piatich Vietnamcov a paplónom zadusili dvojročné dieťa. Jedna zo zavraždených žien bola vo vysokom štádiu tehotenstva. Vrahovia odcudzili aj finančné prostriedky v celkovej hodnote 1,1 milióna korún.

Mestský súd v Bratislave 11. septembra 1995 na doživotie odsúdil Štefana Mlynaroviča z Bratislavy. Tento muž bol už v roku 1976 za trestný čin vraždy odsúdený na 25 rokov, ale v roku 1991 ho z väzenia podmienečne prepustili. V júli 1992 v bratislavskom byte brutálne zavraždil ďalšiu ženu, pričom bol dôvodne podozrivý zo spáchania ďalšej vraždy dievčaťa.

Krajský súd v Trnave 23. marca 2000 na doživotie poslal za mreže Jozefa Vígha z Čenkoviec a 37-ročného Stanislava Zimmermanna z Malej Lehoty. Odsúdení si za vraždy odpykávali tresty (15 a 17 rokov) v leopoldovskom nápravnovýchovnom zariadení, kde v cele v skorých ranných hodinách 2. septembra 1999 koženým opaskom zahrdúsili spoluväzňa a potom ho v jeho posteli uložili tak, aby smrť vyzerala ako samovražda.

Krajský súd v Bratislave 16. júna 2000 odsúdil na doživotie Viliama Feiglera z Bratislavy. V minulosti už desať ráz súdne trestaný recidivista spolu s ďalšími tromi komplicmi v júli 1997 v opustenom dome na Lamačskej ceste v Bratislave niekoľko dní beštiálne týrali a potom zavraždili dvoch bezdomovcov.

Krajský súd v Nitre 17. októbra 2002 odsúdil na doživotie Mareka Zivalu z Vranova nad Topľou. Tento muž od roku 1996 do roku 1998 brutálnym spôsobom zavraždil tri ženy, z ktorých dve potom ešte okradol. Najvyšší súd rozsudok potvrdil 18. decembra 2002.

Najvyšší súd SR 21. novembra 2002 odsúdil za trojnásobnú vraždu Ladislava Boldižára na doživotný trest odňatia slobody. Zmenil tak rozsudok Krajského súdu v Nitre, ktorý Boldižára odsúdil na 25 rokov väzenia. Boldižár 16. júla 2000 na ceste medzi Novými Zámkami a Dvormi nad Žitavou predbehol a zastavil vozidlom auto, v ktorom sa viezla jeho manželka a svokrovci. Streľbe predchádzala hádka so svokrom, ktorý vystúpil z auta. Boldižár ho smrteľne zasiahol do hrude. Potom v aute zastrelil manželku a svokru.

Senát Najvyššieho súdu SR 29. marca 2001 zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, podľa ktorého bol Marián Kočiščák odsúdený na výnimočný trest 23 rokov odňatia slobody a zmenil mu ho na doživotie. O niekoľko mesiacov sa Kočiščák vo väznici obesil. Kočiščák o polnoci 23. septembra 1999 v rodinnom dome v obci Čáb najmenej desiatimi údermi sekerou zabil svoju manželku a potom najmenej štyrikrát udrel do hlavy svojho 13-ročného syna. Z miesta činu odišiel v domnienke, že jeho obete sú mŕtve. Syn útok prežil s ťažkými zraneniami.

Najvyšší súd odsúdil 10. júna 2004 za tri vraždy a šesť pokusov o vraždu Alojza Kromku alias Lojza Čističa na doživotný trest odňatia slobody v tretej nápravnovýchovnej skupine. Kromka zavraždil žilinského bossa Milana Holáňa a jeho ochrancu Stanislava Vnuka v bare Astória v Žiline. Súd ho uznal vinným aj z vraždy Žanety Mirgovej, ktorá sa stala obeťou streľby do idúceho auta pri Hrabušiciach. Bez povolenia si zadovážil a prechovával zbrane, strelivo a výbušniny.

Senát Najvyššieho súdu SR odsúdil 22. septembra 2004 na doživotný trest odňatia slobody v tretej nápravnovýchovnej skupine Štefana Gemera za trojnásobnú vraždu, dvojnásobný pokus o vraždu a nedovolené ozbrojovanie. NS SR potvrdil verdikt prvostupňového nitrianskeho krajského súdu a Š. Gemera uznal vinným z toho, že v auguste 2002 v obci Tupá zavraždil Mareka Tilza, Júliu Galovú a len ročného Mariána Tilza. Ďalšie dve osoby sa pokúsil zastreliť.

Antona Tichého odsúdil 15. februára 2005 na doživotie Krajský súd v Žiline. Anton T. pripravil v Žiline o život dvoch mužov. Obidve obete po čine zabalil a skryl, jedného v kanáli, druhého v šachte za výťahom. Prvú vraždu spáchal ešte v máji 1992, keď o život pripravil 67-ročného Štefana Gaduša, o dva roky neskôr sa jeho obeťou stal 36-ročný František Kľúčiar. Najvyšší sud (NS) SR verdikt 14. júna 2005 prvostupňového súdu potvrdil.

Najvyšší súd potvrdil 21. apríla 2006 doživotný trest pre aktéra rukojemníckej drámy v Kaplnej a trojnásobného vraha Henricha Masára. Masár zavraždil 9. júla 2003 dvadsiatimi ôsmimi bodnými ranami 74-ročnú Máriu Dananyovú. O tri dni neskôr, 12. júla 2003 ráno vnikol do bytu dôchodkyne Margity Šajtlavovej v Hlohovci. Bezbrannú ženu v chodbe bytu najmenej päťkrát udrel tupým predmetom do hlavy, čím jej spôsobil zranenia, ktorým na mieste podľahla. Jeho poslednou obeťou bol Peter H., ktorého zastrelil v obci Váhovce, v deň svojho zadržania, v osobnom motorovom vozidle Peugeot 307, ktoré potom odcudzil a neskôr s ním havaroval v Kaplnej. Tam ho policajti po päťhodinovej rukojemníckej dráme postrelili a zadržali.

SITA 22. 4. 2006 8:00 http://www.markiza.sk/spravy/?13853c=%7Edom%7E&13853e=30368

2. Vražda Imricha Oláha
Mikuláš Č. je obvinený z vraždy Imricha Oláha, ktorého polícia hľadala ako vraha Róberta Remiáša. Za vraždu Oláha, ktorá sa stala v roku 1997, sú stíhaní okrem Mikuláša Č. aj Michal M., Slavomír S. a Karol S. Páchatelia ho mali vylákať do hotela Lux v Banskej Bystrici, odkiaľ ho odvliekli do objektu firmy Renox, v ktorom sídlila bezpečnostná služba Security 3. Tu ho obzvlášť brutálnym spôsobom zavraždili a telo odviezli do vykopanej jamy pri Hrochoti v okrese Banská Bystrica. Kostru Oláha vykopali policajti v októbri 2005. Jeho totožnosť potvrdila analýza DNA.

3. Vraždy Milana Šipoša a Emila Potáča
Mikuláš Č. je obvinený, že v marci 1997 strelnou zbraňou zavraždil Milana Šipoša a Emila Potáča. K vraždám malo dôjsť v kancelárii riaditeľa firmy SBS Security 3. Po vražde telá oboch mŕtvych zakopali v katastrálnom území obce Tajov. Ich telesné pozostatky policajti vykopali v júni 2005. Šipoš bol podľa prvého viceprezidenta Policajného zboru Jaroslava Spišiaka zakladateľom zločineckej skupiny. Potáč mal byť vyjednávačom.

4. Vražda Mariána Karcela
Z vraždy Mariána Karcela je okrem Mikuláša Č. a ďalších osôb obvinený aj Černákov bývalý advokát Daniel M. Ten čelí obvineniu, že svojmu mandantovi pomáhal pri likvidácii svedka Mariána Karcela. Vraždu si mal objednať Mikuláš Č. pred šiestimi rokmi a poveriť tým svojho advokáta Daniela M. Ten mal vraždu zorganizovať spolu s ďalším obvineným Jozefom M. Daniel M. a Jozef M. údajne vyplatili vykonávateľovi vraždy milión korún. Karcela zastrelili pred jeho domom v Banskej Bystrici-Kynceľovej v júni 2000, keď naňho 28-krát vystrelili zo samopalu.

5. Vražda Pavla Lenárta
Mikuláš Č. spolu s ďalšími tromi ešte žijúcimi osobami je obvinený z vraždy Pavla Lenárta vo februári 1997. Skupina ľudí vedená Mikulášom Č. mala vylákať Lenárta (1960) z Prievidze do Banskej Bystrice do sídla súkromnej bezpečnostnej služby Security 3, tu ho v kancelárii Mikuláša Č. zvalili na zem, pridržali mu ruky aj nohy a dvoma strelami do hlavy ho usmrtili. Telo potom naložili do auta obete a odviezli do katastra obce Budiš. Tu ho nechali a polícia auto aj obeť našla 11. februára 1997.

SITA 6. 4. 2006 7:00 http://www.markiza.sk/spravy/?13853c=%7Edom%7E&13853e=23985

“Slovensko je európskym lídrom v objasňovaní vrážd na objednávku,” tvrdí J. Spišiak.

Mikuláša Č., považovaného za niekdajšieho bossa banskobystrického podsvetia, obvinila polícia už zo šiestej vraždy. Ako dnes informoval prvý policajný viceprezident Jaroslav Spišiak, Mikuláša Č. spolu s ďalšími tromi ešte žijúcimi osobami obvinili pracovníci Úradu boja proti organizovanej kriminalite z vraždy Pavla Lenárta vo februári 1997.

* Diskusia
* Audio – Rádio Expres
* Video – TA3

Podľa Spišiaka skupina ľudí vedená Mikulášom Č. vylákala Lenárta (1960) z Prievidze do Banskej Bystrice do sídla súkromnej bezpečnostnej služby Security 3, tu ho v kancelárii Mikuláša Č. zvalili na zem, pridržali mu ruky aj nohy a dvoma strelami do hlavy ho usmrtili.

Telo potom naložili do auta obete a odviezli do katastra obce Budiš. Tu ho nechali a polícia auto aj obeť našla 11. februára 1997.

“Ani sa len neunúvali zahrabať mŕtvolu. Ležala v kufri auta voľne hodená ako zemiaky, to svedčí o brutalite a bezcitnosti týchto osôb. V tom čase si podsvetie bolo isté. V súčasnosti je to inak, úplne inak,” zdôraznil Spišiak.

Podľa neho bol Lenárt osobou podsvetia a zrejme nezapadal do obrazu štruktúry organizovaného zločinu, ktorá sa v tom čase tvorila na čele s Mikulášom Č. Identitu ďalších páchateľov Spišiak odmietol prezradiť. Povedal len, že okrem Mikuláša Č. žijú ešte ďalší traja, ostatní sú už mŕtvi.

Polícia na tomto prípade ako aj na ostatných vraždách, z ktorých je Mikuláš Č. stíhaný, postupovala v úzkej súčinnosti s prokuratúrou. Preto sa neobáva neúspešného konca trestného konania. Spišiak zároveň zdôraznil, že pri všetkých vraždách, okrem jednej, kde vystupuje chránený svedok, má polícia dostatočné dôkazy i bez svedeckých výpovedí. “Jediný problém pri odsúdení môže nastať zvonku, teda mimo tandemu polícia – prokuratúra,” vyhlásil Spišiak.

Spišiak sa tiež poďakoval pracovníkom Úradu boja proti organizovanej kriminalite, ktorý pod neho spadá. V minulom roku jeho pracovníci objasnili 21 vrážd, ktoré súviseli s podsvetím. Okrem týchto prípadov zabránili ďalším ôsmim vraždám, kde obvinili objednávateľa alebo zadržali vraha v štádiu pokusu.

“V súčasnosti je slovenská polícia považovaná za lídra Európy a v niektorých kontextoch aj sveta pri objasňovaní vrážd na objednávku. Preto sa 2. až 4. mája na Slovensku uskutoční medzinárodný seminár o vraždách na objednávku, kde svojim zahraničným kolegom budeme prezentovať naše poznatky a prácu na konkrétnych prípadoch.

SITA, TASR [5. 4. 2006 13:52:00] http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=2663634

[newline]

Vyšetrovateľ obvinil Mikuláša Č. zo šiestej vraždy, obeťou je Pavel Lenárt

Vyšetrovateľ Úradu boja proti organizovanému zločinu obvinil v utorok Mikuláša Č. zo šiestej vraždy, ktorú spáchal vo februári 1997. Obeťou je Pavel Lenárt.

Skupina osôb vedená Mikulášom Č., prezývaným Miki, zorganizovala a vykonala vraždu Pavla Lenárta. Vylákali ho z Prievidze do kancelárie bezpečnostnej služby Security 3 v Banskej Bystrici, kde sídlil Mikuláš Č. “Tu ho zvalili na zem a pridržali mu ruky a nohy. Dvoma strelnými ranami priamo do hlavy ho zavraždili,” povedal dnes novinárom I. viceprezident Policajného zboru Jaroslav Spišiak.

Obeť následne hodili do kufra jej vlastného auta a zanechali v obci Budíš. Nesnažili sa ju nijak maskovať. Mŕtvolu polícia objavila 11. februára 1997. Rozsiahlym vyšetrovaním sa vtedy páchateľov nepodarilo odhaliť. V súčasnosti až v spolupráci s prokurátorom dokázali zozbierať dostatok dôkazov na obvinenie Mikuláša Č. a ďalších osôb.

Pavel Lenárt sa pohyboval v podsvetí a podľa viceprezidenta bol pre “Mikiho” nepohodlným a nepasoval do jeho mocenských ambícií. Úrad boja proti korupcii, ktorému Spišiak šéfuje od roku 2005, objasnil 21 mafiánskych vrážd a ôsmim zabránil. V súčasnosti je slovenská polícia podľa Spišiaka považovaná za lídra Európy v objasňovaní mafiánskych typov vrážd. “Medzinárodná policajná akadémia nás požiadala o zorganizovanie seminára s témou Vraždy v podsvetí a vraždy na objednávku,” dodal Spišiak. Seminár sa uskutoční 2. až 4. mája.

Mikuláš Č. je obvinený z viacerých trestných činov. Je obvinený zo šiestich vrážd – sú to kauzy Klešč, Oláh, Šipoš a Potáč, Karcel a posledným je Lenárt. Vo štvrtok 30. marca sa začalo na Okresnom súde v Prešove s Mikulášom Č. a jeho štyrmi komplicmi hlavné pojednávanie v doteraz podaných obžalobách. Podľa obžaloby podanej na OS 20. februára z Krajskej prokuratúry v Trenčíne, mal Mikuláš Č. zorganizovať a podieľať sa na dvoch dokonaných a jednej nedokonanej vražde, ktoré spolu súvisia. Senát rozhodol o ďalšom zotrvaní Mikuláš Č. vo väzbe. Ten podal proti rozhodnutiu sťažnosť, o ktorej rozhodne odvolací Krajský súd (KS) v Prešove. Predsedníčka senátu na základe toho odročila dnešné predbežné prejednanie obžaloby na neurčito.

Zdroj: TASR 05.04.2006 18:04 http://www.bleskovky.sk/cl/10/109771/Vysetrovatel-obvinil-Mikulasa-C.-zo-siestej-vrazdy-obetou-je-Pavel-Lenart

Chronológia káuz Mikuláša Č.

17. decembra 1997 – Polícia vyhlásila celoštátne pátranie po 31-ročnom Mikulášovi Č., 29-ročnom Milošovi K. a 29-ročnom Jánovi K., ktorí boli podozriví zo závažnej trestnej činnosti. Štvrtého podozrivého, 33-ročného Miloša P. zadržali pri osobitnej policajnej akcii.

19. decembra 1997 – Na Krajské riaditeľstvo (KR) PZ v Banskej Bystrici prišiel advokát Mikuláša Č. a Jána K. Ján Gereg. Oznámil, že jeho klienti chcú vypovedať vo veci, pre ktorú po nich polícia vyhlásila pátranie. Následne sa prihlásili na polícii.

20. decembra 1997 – Sudca OS v Trenčíne vzal Mikuláša Č., Jána K., Vasila I., jeho brata Jaromíra a Pavla K. do väzby.

9. marca 1998 – Mikuláš Č. bol obvinený zo štyroch trestných činov. V troch prípadoch išlo o vydieranie, v jednom o daňový trestný čin.

22. októbra 1998 – Vyšetrovateľ Mikuláša Č. obvinil z trestného činu brania rukojemníka a trestného činu vraždy poľského občana Grzegorza Szymaneka.

9. júna 1999 – Prokurátorka podala na KS v Banskej Bystrici obžalobu na Mikuláša Č. a ďalších ôsmich spoluobvinených pre deväť trestných činov, z ktorých najzávažnejšie boli trestné činy vraždy, brania rukojemníka a vydierania spáchaného formou organizovanej skupiny.

8. novembra 1999 – V Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici sa začalo hlavné pojednávanie s Mikulášom Č. a spol.

1. decembra 1999 – Počas pojednávania pred senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici vypovedal poľský súkromný detektív Krzysztof Rutkowski. Ten na Slovensku i v Poľsku na žiadosť manželky Alexandry vyšetroval zmiznutie jej manžela, 30-ročného Interpolom hľadaného Grzegorza Szymaneka, z vraždy ktorého bol obžalovaný Mikuláš Č.

3. decembra 1999 – Chránený svedok Alexander H. potvrdil, že vraj videl, ako Mikuláš Č. zastrelil na jeseň v roku 1997 poľského občana Grzegorza Szymaneka pri horehronskej obci Polomka. Mikuláš Č. odmietol jeho tvrdenia.

28. januára 2000 – Senát KS v Banskej Bystrici uznal Mikuláša Č. za vinného z trestných činov vraždy, brania rukojemníka a dvoch skutkov vydierania a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov v tretej nápravnovýchovnej skupine. Oslobodil ho spod obžaloby v troch bodoch – vydierania, dvojnásobného krátenia dane a porušovania colných predpisov o obehu tovaru. Mikuláš Č. sa proti verdiktu odvolal. Odvolali sa aj jeho blízki spolupracovníci Miloš K. a Ján K., ktorých senát uznal za vinných a uložil im takisto nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 9 a 10 rokov. Za vinných súd uznal aj Andreja A. (8 rokov nepodmienečne), bratov Vasila (10 rokov nepodmienečne) a Jaromíra (dva roky nepodmienečne) I., Jozefa Š. (na tri roky nepodmienečne). Spod obžaloby oslobodil manželov Pavla a Darinu K. z Považskej Bystrice.