Riaditeľ Odboru osobitného určenia Generálnej prokuratúry Peter Šufliarsky (na snímke vľavo spolu s námestníkom generálneho prokurátora Dobroslavom Trnkom) vyjadril presvedčenie, že opätovné zadržanie Karola Mella bolo v súlade so zákonom. Autor: Robert Hüttner, Pravda

(PRAVDA) — Karol Mello, obžalovaný v kauze dvojnásobnej vraždy ženy a 10-ročného chlapca v Moste pri Bratislave, zostáva vo väzbe, ale nie je isté, či sa o pár dní nedostane na slobodu. V procese jeho uväznenia totiž došlo k chybám, pre ktoré sa už v pondelok dostal na pár minút von.

A hoci ho vzápätí zadržali kukláči a okresný súd znova naňho uvalil útekovú väzbu, celá vec stále nie je doriešená. Podľa informácií Pravdy sa problematické záležitosti nepodarilo úplne odstrániť a hrozí tak, že Mello sa o pár dní môže znova dostať na slobodu.

O tom, že pri vydaní Mella na Slovensko a následnom vzatí do väzby došlo k procesným chybám, Pravda informovala ako prvá už v piatok. O jeho väzbe mal totiž rozhodovať nezákonný sudca a boli tam aj ďalšie nezrovnalosti. Tie v pondelok bratislavský krajský súd potvrdil, keď nariadil Mella prepustiť z väzby.

Kukláči ho vzápätí zadržali znova, s tým, že trvajú dôvody útekovej väzby. Z čoho ho obvinili, žiadna zo strán nepovedala. Keďže však Mello bol vydaný z Poľska na Slovensko na základe medzinárodného zatykača len v súvislosti s kauzou dvojnásobnej vraždy v Moste pri Bratislave, nemôže byť teraz uväznený pre iný skutok. Zaručuje to takzvaná zásada špeciality. Ak bola porušená, Krajský súd môže po sťažnosti Mella rozhodnúť znovu o jeho prepustení.

Na to, aby Mella mohli vziať znovu do väzby za iný trestný čin, by museli mať slovenské orgány činné v trestnom konaní súhlas poľského súdu. O ten však nepožiadala ani polícia, ani prokuratúra. Polícia sa k celej veci odmietla vyjadriť.

V justičných kruhoch sú podľa zdrojov Pravdy isté obavy, že sa roky hľadaný Mello môže ocitnúť na slobode. A ťahanice okolo jeho väzby budú zrejme ďalej pokračovať. Proti pondelňajšiemu vzatiu do väzby Mello podal sťažnosť, o ktorej by mal rozhodovať bratislavský krajský súd v čo najskoršom možnom termíne.

Odborníčka na trestné právo z Ústavu štátu a práva SAV Lucia Kurilovská potvrdila všeobecnú zásadu, že osoba môže byť vydaná na Slovensko len na základe platného medzinárodného zatykača s uvedeným skutkom, ktorého sa dopustila, ako aj žiadosti, ktorá obsahovala špecifikáciu skutku v súlade s týmto zatykačom. “Konkrétne sa však k prípadu nemôžem vyjadriť, nevidela som spis, nepoznám podrobnosti,” zdôraznila.

Kauza Mello

* Karol Mello je obžalovaný v kauze dvojnásobnej vraždy ženy a 10-ročného chlapca v Moste pri Bratislave v roku 2004

* polícia ho hľadala päť rokov, a to pre zorganizovanie vraždy podnikateľa. Jej vykonávatelia však koncom roka 2004 v Moste pri Bratislave omylom zastrelili ženu a dieťa
* po streľbe utiekol Mello za hranice
* v roku 2007 bol naňho vydaný medzinárodný zatykač
* polícia ho však nedokázala zadržať ani po tom, čo sa v médiách objavili jeho fotografie zo španielskej pláže v Alicante
* poľská polícia ho našla až vlani v októbri v Poľsku, kde žil s družkou a so synom pod falošnou identitou
* v januári 2011 súd v Krakove rozhodol o Mellovom vydaní z Poľska
* pre chýbajúce spisy, ktoré musela dopĺňať slovenská strana, rozhodol o jeho vydaní až na piaty raz
* Mella previezli na Slovensko 28. apríla a následne ho vzali do väzby pre obavy z úteku
* krajský súd v pondelok rozhodol, že táto úteková väzba bola nezákonná a prepustil Mella na slobodu
* vzápätí z obavy pred jeho útekom ho okresný súd vzal opäť do väzby
* kauza sa tak znova dostane o pár dní pred krajský súd, ktorý bude posudzovať zákonnosť Mellovho uväznenia
* nie je vylúčené, že rozhodne ako v pondelok a Mello sa ocitne na slobode

Zdroj:  Problémy s väzbou Mella neodstránili, o pár dní môže byť na slobode – Pravda.sk. Vanda Vavrová, Soňa Pacherová | 10. mája 2011 15:20

Bývalý starosta Ra?e a funkcionár KDH Pavol Bielik je do tretice nevinný. Po šes?ro?nej skúsenosti so slovenskými súdmi by už hlavný svedok v kauze pre korupciu na políciu nešiel.

• Chronológia kauzy bývalého starostu Ra?e Pavla Bielika ?

(SME) — Výhra pre Pavla Bielika a prehra pre spolo?nos?. Tak vidí rozsudok Špecializovaného trestného súdu hlavný svedok v korup?nej kauze Pavol Kollár.

Súd dnes Bielika aj podnikate?a Jaroslava Šuš?áka, proti ktorým sved?il, po šiestich rokoch oslobodil. Predtým ich dvakrát odsúdil, oslobodi? ich musel po príkaze Najvyššieho súdu.

Kollár hovorí, že ak by sa dnes stretol ako podnikate? s korupciou, na políciu by už nešiel. „Myslím, že Slovensko je dnes v takom kolapse a marazme, v akom ešte nebolo,” povedal.

Riadite? Úradu boja proti korupcii Tibor Gašpar s ním nesúhlasí a ?udí vyzýva, aby s políciou pri odha?ovaní korupcie spolupracovali.

„Bez spolupráce konkrétnych ?udí sa spolo?nos? nevylie?i. Len náš úrad problém nevyrieši,” povedal Gašpar. Rozsudok nechcel komentova?, úradu v ?ase vyšetrovania prípadu ešte nešéfoval. „Každý prípad je iný,” povedal.

Smutný prokurátor
Oslobodzujúci rozsudok nepotešil ani prokurátora Špeciálnej prokuratúry Jána Hrivnáka. Považuje ho za neprijate?ný. Aj preto sa odvolal. O odvolaní však rozhodne Najvyšší súd, ktorý práve vo svojom uznesení napísal také stanovisko, že Špecializovanému súdu nezostávalo ni? iné, ako konštatova? nevinu. Je preto pravdepodobné, že Najvyšší súd rozsudok len potvrdí.

„Rozsudok nie je dobrým signálom pre potenciálnych oznamovate?ov korupcie, pretože je tu riziko, že aj v prípade, že budú hovori? pravdu, sa to môže oto?i? proti nim. Je to smutné,” povedal prokurátor.

Tvrdenie, že išlo o spravodajskú hru, do ktorej bola zapojená SIS, založil obžalovaný Bielik na podozrivej epizóde – práve ona nesie všetky znaky spravodajskej hry, píše Marián Leško.

Najvyšší súd totiž vo svojom uznesení napadol hlavného svedka, že mohol by? riadený Slovenskou informa?nou službou. Nepredložil na to pritom žiadne dôkazy. Odvolal sa len na tvrdenie pochybnej agentky SIS Ková?ovej, ktorá na súde o kauze vyzvedala u vyššieho súdneho úradníka. Povedala mu, že prípad sa nevyvíja tak, ako predpokladali a že sa im vymkol z rúk.

Súd ju predvolal aj sved?i?, ni? viac však nepovedala. Ml?í aj SIS.

„Absolútne odmietam, že by SIS riadila korunného svedka,” povedal prokurátor. Za absurdné ozna?il aj tvrdenie súdu o tom, že mohlo ís? o vnútrostranícky boj.

VIDEO – Prokurátor: Rozsudok nie je dobrým signálom pre oznamovate?ov korupcie – autor: Monika Tódová

Dôkazy nesta?ili
Najvyšší súd sa odvolal na zásadu pochybnosti v prospech obvineného. Neexistuje pod?a neho žiadne priame odpo?úvanie, v ktorom by si Bielik vypýtal úplatok. Tvrdil to len hlavný svedok a mohlo to vyplýva? z telefonickej komunikácie medzi Šuš?ákom a Bielikom. Bavili sa však skryto a iba v náznakoch. Kollára napríklad volali Duslo, lebo je synom privatizéra Dusla Ša?a.

Všetky ve?ké prípady, v ktorých sa ob?an ozval proti štátu ?i politikovi, sa kon?ia prehrou tých, ?o idú s kožou na trh, píše Lukáš Fila.

Najvyššiemu súdu nesta?ili ani dôkazy proti Šuš?ákovi, pri?om nespochyb?uje, že ten chcel od Kollára peniaze. Bielik však pod?a súdu o Šuš?ákovej iniciatíve vôbec nemusel vedie?. To, že ho zaujímal prípad nejakej investície, ešte pod?a súdu neznamená, že Bielik chcel úplatok.

VIDEO – Obhajca: Šuš?ákova nevina ma prekvapila – autor: Monika Tódová

Šuš?ák spomínal známosti
Najvyšší súd napísal, že stále nemožno vylú?i? aj iný priebeh, ?o hrá v prospech obžalovaných. Pod?a súdu by v prípade Šuš?áka mohlo ís? skôr o podvod alebo nepriamu korupciu ako prijímanie úplatku. Špecializovaný súd však ozna?il takúto kvalifikáciu z právneho h?adiska za nemožnú, preto oslobodil aj Šuš?áka.

Podnikate? Šuš?ák sa v rozhovoroch s Kollárom raz odvolával aj na známosti na Najvyššom súde.

„Toto vám viem vyrieši?… Je jedno ?i tu, alebo na Najvyššom… Mám tam… Traja predsedovia senátov, to sú naši ?udia z Tatier,” hovoril Šuš?ák v jednom z odpo?úvaní.

Najvyšší súd vtedy poprel, že by nejakí jeho sudcovia mali kontakty s obžalovaným.

„Spravodlivos? v tejto veci v skuto?nosti poskytol Najvyšší súd,” povedal o rozsudku advokát obžalovaných Dušan Ivan. Bielik ani Šuš?ák si rozsudok osobne neprišli vypo?u?. Po „šiestich rokoch utrpenia” tým pod?a Ivana chceli da? najavo svoj postoj k Špecializovanému súdu.

Odpo?úvania súdu nesta?ili
Kollár: „Tak ako sme sa dohodli, bol som za starostom overi?, ?i je to tých pä? percent.”
Šuš?ák: „Nemám dôvod hovori? vám nie?o iné.”
Kollár: „Starosta chcel peniaze dopredu, ale snažil som sa ho presved?i?, aby to rozdelil na dve ?asti – územné rozhodnutie a stavebné povolenie.”
Šuš?ák: „Kreslil vám nie?o starosta?”
Kollár: „Áno, kreslil. Vie po?íta?.”
Šuš?ák: „Starosta vie naozaj dobre po?íta?.”
Kollár: „Starosta nebol ústretový, povedal pä? percent.”
Šuš?ák: „Ur?ite tla?il aj na nejaký pozemok pre?ho.”
Kollár: „Aj štyri percentá by boli dos?.”
Šuš?ák: „Keby som o tom ja rozhodoval, vedel by som sa vyjadrova?… Ja z toho ni? nemám, ja to robím iba ako službu pre starostu, pretože on mi iné veci vyrieši. Mám firmy, cez ktoré akože spravíme inžiniersku ?innos? a bla-bla-bla.”
Šuš?ák Kollárovi: „So starostom je to dohodnuté, tak to ide, jak sme sa dohodli, ve? Bielik to povie jasne.”

Šuš?ák: „Chcel by som vás poprosi?, aby ste zobral so sebou Duslo.”
Bielik: „Pokúsim sa.”
Šuš?ák: „Ja som mu povedal presne, ?o ste mi povedali.”
Šuš?ák: „Dnes sa má zastavi? Ša?a.”
Bielik: „Dobre, to ma zaujíma.”

Ako vláda plní s?ub zlepši? vymožite?nos? práva
?o s?úbili: V záujme efektívneho boja s korupciou vláda SR podnikne kroky na prijatie legislatívnych a technických podmienok potrebných na skrátenie ?asu od odhalenia a objasnenia protiprávneho konania po jeho potrestanie. Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006

?o si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie s?ubu hodnotia pozitívne. Skvalit?ovanie súdnictva patrí medzi najdôležitejšie priority Slovenska.

Aká je realita? S?ub zostáva prevažne nesplnený. Priemerná d?žka súdnych konaní oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu neklesá, výnimkou sú ob?ianskoprávne spory. Vymožite?nos? práva negatívne ovplyvnilo zrušenie Špeciálneho súdu v máji 2009. Zhoršovanie atmosféry v súdnictve dokumentuje aj petícia „Pä? viet”, ktorú v októbri 2009 podpísalo viac ako sto sudcov. Zdroj: INEKO

Zdroj:  SME.sk | Exstarosta Ra?e Bielik je nakoniec nevinný. utorok 16. 3. 2010 9:56 | Monika Tódová

Karol M. z Prievidze si objednal vraždu bývalého policajta Juraja G.

(WEBNOVINY) – V krátkom ?ase by mala ?eli? údajná zlo?inecká skupina Branislava A. ?alšej žalobe z trestného ?inu vraždy. Branislav A. a spol. mali v decembri 2004 v Moste pri Bratislave zastreli? Henrietu Brestovanskú a 10-ro?ného Richarda Róberta Gálu.

• Súd otvára prípad mafiánskej vraždy

• CHRONOLÓGIA: Vraždy v podsvetí do novembra 2004

Okresný súd v Bratislave 1 bude 8. októbra na verejnom zasadnutí prerokúva? návrh obžaloby bratislavskej krajskej prokuratúry na Karola M., Branislava A., Nikolu P. a Jozefa B. Informoval o tom agentúru SITA hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adam?iak.

Ako pre agentúru SITA povedal hovorca krajskej prokuratúry René Vanek, v tomto prípade je pod?a prokuratúry hlavný obžalovaný Karol M., ktorý celú akciu zorganizoval a sám sa jej zú?astnil. Branislav A. Nikola P. a Jozef B. ?elia obžalobe z trestného ?inu vraždy, dodal Vanek.

Karol M. z Prievidze si dal objedna? vraždu bývalého policajta Juraja G. Zlo?inecká skupina ale zavraždila ženu aj 10-ro?ného chlapca. Táto vražda bola prvou na Slovensku, ke? podsvetie porušilo celosvetovo uznávané pravidlo, že ženy a deti sa do sporov neza?ahujú.

Celý incident sa odohral v Moste pri Bratislave vo ve?erných hodinách. ?lenovia gangu za?ala na dvoch autách prenasledova? modrý Volkswagen Passat, o ktorom vedeli, že ho používa expolicajt.

Branislav A. za?al po aute zo zadného sedadla strie?a? zo samopalu. Následne Passat havaroval. Branislav A. vystúpil a všimol si, že v aute nesedí Juraj G., ale žena s die?a?om. Napriek tomu prišiel k vozidlu a ?ažko zraneného chlapca zastrelil.

Skupinu Branislava A. v sú?asnosti rieši aj Špeciálny súd v Pezinku. Na tomto pojednávaní sa 12 ?lenov skupiny zodpovedá z 11 skutkov, okrem založenia, zosnovania a podporovania zlo?ineckej skupiny, krádeží, ublíženia na zdraví, vydierania, hrubého nátlaku, poškodzovania cudzej veci, všeobecného ohrozenia, nedovoleného ozbrojovania a podplácania aj z vraždy Arpáda Nistora.

©SITA – Na súde ?alšia obžaloba ?lenov skupiny Branislava A. z vraždy – WEBNOVINY – 29.septembra 2008

Chronológia prípadu ?ernák

[thumb:44:l] 17. decembra 1997 – Polícia vyhlásila celoštátne pátranie po 31-ro?nom Mikulášovi ?., 29-ro?nom Milošovi K. a 29-ro?nom Jánovi K., ktorí boli podozriví zo závažnej trestnej ?innosti. Štvrtého podozrivého, 33-ro?ného Miloša P., zadržali pri osobitnej policajnej akcii.

19. decembra 1997 – Na Krajské riadite?stvo PZ v Banskej Bystrici prišiel advokát Mikuláša ?. a Jána K. Ján Gereg. Oznámil, že jeho klienti chcú vypoveda? vo veci, pre ktorú po nich polícia vyhlásila pátranie. Následne sa prihlásili na polícii.

20. decembra 1997 – Sudca OS v Tren?íne vzal Mikuláša ?., Jána K., Vasila I., jeho brata Jaromíra a Pavla K. do väzby.

9. marca 1998 – Mikuláš ?. bol obvinený zo štyroch trestných ?inov. V troch prípadoch išlo o vydieranie, v jednom o da?ový trestný ?in.

22. októbra 1998 – Vyšetrovate? Mikuláša ?. obvinil z trestného ?inu brania rukojemníka a trestného ?inu vraždy po?ského ob?ana Grzegorza Szymaneka.

9. júna 1999 – Prokurátorka podala na KS v Banskej Bystrici obžalobu na Mikuláša ?. a ?alších ôsmich spoluobvinených pre devä? trestných ?inov, z ktorých najzávažnejšie boli trestné ?iny vraždy, brania rukojemníka a vydierania spáchaného formou organizovanej skupiny.

1. decembra 1999 – Po?as pojednávania pred senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici vypovedal po?ský súkromný detektív Krzysztof Rutkowski. Ten na Slovensku i v Po?sku na žiados? manželky Alexandry vyšetroval zmiznutie jej manžela, 30-ro?ného Interpolom h?adaného Grzegorza Szymaneka, z vraždy ktorého bol obžalovaný Mikuláš ?.

3. decembra 1999 – Chránený svedok Alexander H. potvrdil, že vraj videl, ako Mikuláš ?. zastrelil na jese? v roku 1997 po?ského ob?ana Grzegorza Szymaneka pri horehronskej obci Polomka. Mikuláš ?. odmietol jeho tvrdenia.

28. januára 2000 – Senát KS v Banskej Bystrici uznal Mikuláša ?. za vinného z trestných ?inov vraždy, brania rukojemníka a dvoch skutkov vydierania a uložil mu nepodmiene?ný trest od?atia slobody v trvaní 15 rokov v tretej nápravnovýchovnej skupine. Oslobodil ho spod obžaloby v troch bodoch – vydierania, dvojnásobného krátenia dane a porušovania colných predpisov o obehu tovaru. Mikuláš ?. sa proti verdiktu odvolal. Za vinných súd uznal aj Andreja A. (8 rokov nepodmiene?ne), bratov Vasila (10 rokov nepodmiene?ne) a Jaromíra I. (dva roky nepodmiene?ne), Jozefa Š. (tri roky nepodmiene?ne).

6. apríla 2000 – Zastrelili jedného zo spoluobžalovaných Jaromíra I.

27. júna 2000 – Mariána Karcela, svedka v procese s Mikulášom ?., smrte?ne zranili pred jeho domom v Banskej Bystrici, ?as? Kyncelová štyria zamaskovaní neznámi páchatelia. Karcel, ktorého mali ?ernákovci vydieraním prinúti? preda? penzión Majo v Bystrej, pod?ahol zraneniam po prevoze do nemocnice.

19. januára 2001 – Viceprezident Policajného zboru Imrich Angyal potvrdil, že sa údajne pripravoval útek Mikuláša ?. z leopoldovskej väznice. Táto skuto?nos? bola dôvodom, že Mikuláša ?. koncom decembra 2000 previezla polícia za prísnych bezpe?nostných opatrení do Ústavu na výkon väzby v Bratislave.

30. januára 2001 – Za?alo sa verejné zasadnutie senátu NS SR, ktorý mal rozhodnú? o odvolaniach v trestnej veci obžalovaného Mikuláša ?. a spol.

5. februára 2001 – Vyšetrovate? odboru vyšetrovania obzvláš? závažnej trestnej ?innosti obvinil Alexandra H., zvaného Šani, svedka v kauze Mikuláša ?. a spol. pre trestný ?in krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku. Menovaný vypovedal najmenej dvakrát pred vyšetrovate?om a neskôr aj pred senátom KS v Banskej Bystrici vo veci vraždy Grzegorza Szymaneka, že Poliaka zavraždil Mikuláš ?. Na odvolacom konaní na Najvyššom súde SR v Bratislave uviedol, že Szymaneka nezavraždil Mikuláš ?., ale nebohý Štefan F.

7. februára 2001 – Senát Najvyššieho súdu SR vyhlásil rozsudok v kauze obžalovaného Mikuláša ?. a spol. Najzávažnejšie skutky prvostup?ového rozsudku v prípade samotného Mikuláša ?., branie rukojemníka a vraždu Poliaka Szymaneka, senát NS SR nepotvrdil. NS SR zárove? v prípade Mikuláša ?. potvrdil dva skutky vydierania a uložil mu za ne nepodmiene?ný trest od?atia slobody v trvaní 8,5 roka. Za skutok dvojnásobného vydierania NS SR odsúdil na sedem rokov Miloša K., Jána K. a Vasila I.

5. októbra 2001 – Senát KS v Banskej Bystrici oslobodil Mikuláša ?. spod obžaloby v prípade vraždy a brania rukojemníka. Súd rozhodol aj o oslobodení jeho spolupracovníkov – Jána K. a na slobode stíhaného Andreja A., ktorí ?elili obvineniu z trestného ?inu brania rukojemníka.

23. septembra 2002 – Senát OS v Tren?íne súhlasil s podmiene?ným prepustením Mikuláša ?. na slobodu. Okresný prokurátor podal proti rozhodnutiu s?ažnos?.

26. novembra 2002 – Dovolací senát NS SR definitívne potvrdil oslobodzujúci rozsudok pre Mikuláša ?., Andreja A. a Jána K. v prípade brania rukojemníka a vraždy Poliaka Szymaneka. Súd zamietol s?ažnos? pre porušenie zákona podanú generálnym prokurátorom SR.

29. novembra 2002 – KS v Tren?íne zamietol s?ažnos? prokurátora proti rozhodnutiu OS v Tren?íne, ktorý súhlasil s podmiene?ným prepustením Mikuláša ?. z väzenia.

29. novembra 2002 – Mikuláša ?. KS v Tren?íne podmiene?ne prepustil z väzenia.

19. marca 2003 – Najvyšší súd SR zrušil novembrové rozhodnutie KS v Tren?íne o podmiene?nom prepustení Mikuláša ?. na slobodu. Pod?a NS za tento skutok môže nasta? podmiene?né prepustenie až po uplynutí dvoch tretín trestu, ?o predstavuje pä? rokov a osem mesiacov.

24. marca 2003 – Pretože sa Mikuláš ?. nezdržiaval na území SR, spracovala polícia podklady potrebné na vydanie medzinárodného zatyka?a na jeho osobu.

[thumb:1128:l] VIDEO TA3.COM
Exstarosta Ra?e Pavol Bielik si odsedí pä? rokov väzenia v prvej nápravnovýchovnej skupine a nebude môc? sedem rokov vykonáva? funkciu verejného ?inite?a. Jeho spolo?ník podnikate? Jaroslav Š. dostal 4,5-ro?ný trest od?atia slobody.

Pavol Bielik bude musie? zaplati? aj pokutu pol milióna korún. Rozhodol o tom dnes Špeciálny súd.

Rozsudok ešte nenadobudol právoplatnos?.

Obžaloba kládla Pavlovi Bielikovi za vinu, že ako verejný ?inite? žiadal prostredníctvom podnikate?a Jaroslava Š. pä?miliónový úplatok. Pod?a zistení vyšetrovate?a v októbri 2003 spolo?nos? Invest In podala na Mestský úrad Bratislava Ra?a návrh urbanistického riešenia jednej budovy a umiestnenia štyroch nových bytových domov v lokalite Pri Vinohradoch v Ra?i.

V januári 2004 sa s predsedom predstavenstva spolo?nosti Invest In stretol Jaroslav Š. a žiadal od neho úplatok pä? miliónov korún ako finan?nú protislužbu pre starostu Ra?e. S?úbil mu, že starosta zabezpe?í súhlas mestského zastupite?stva a sám dá kladné stanovisko k jeho návrhu.

Jaroslav Š. neskôr telefonicky sprostredkoval stretnutie Pavla Bielika s predsedom predstavenstva spolo?nosti. Následne Pavol Bielik údajne potvrdil žiados? o úplatok. Žiadal pä?percentnú províziu z predpokladaného zisku spolo?nosti Invest In. K odovzdaniu úplatku nedošlo.

Kauza nabrala aj politické rozmery. Predseda KDH Pavol Hrušovský vyzval Pavla Bielika na odchod zo strany, ten to však odmietol. ?lenovia bratislavskej krajskej rady KDH vyjadrili obžalovanému podporu. KDH na 15. sneme v Žiline zmenilo svoje stanovy tak, aby mohlo v budúcnosti predsedníctvo hnutia pozastavi? obžalovanému ?lenovi výkon straníckych funkcií. Predsedníctvo KDH mu ?lenstvo pozastavilo 27. októbra 2005 a zbavilo ho všetkých straníckych funkcií. V decembrových komunálnych vo?bách Pavol Bielik neuspel a na ?ele Ra?e ho vystriedal Ján Zvonár.

30. 1. 2007 13:14:36 | TASR, ?TK, mv http://www.sme.sk/c/3121270/Byvaly-starosta-Bielik-dostal-za-korupciu-pat-rokov.html

Priebeh kauzy Pavol Bielik

29. apríla 2004

Starostu bratislavskej mestskej ?asti Ra?a, podpredsedu Bratislavského samosprávneho kraja a predsedu Krajskej rady KDH v Bratislave Pavla B. obvinili z trestného ?inu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody. Spolu s ním vyšetrovatelia obvinili aj podnikate?a Jaroslava Š., ktorý sa mal v januári 2004 stretnú? s predsedom predstavenstva obchodnej spolo?nosti Invest In a žiada? od neho úplatok pä? miliónov korún pre starostu Pavla B. Dôvodom na úplatok malo by? to, že starosta zabezpe?í súhlas Miestneho zastupite?stva Ra?a a pridá aj svoj súhlas k architektonickému riešeniu pri rekonštrukcii jednej budovy a stavbe štyroch obytných domov v ?asti Pri vinohradoch. Jaroslav Š. mal potom sprostredkova? stretnutie, ktoré sa odohralo 14. januára. Starosta Ra?e na ?om pod?a polície potvrdil slová Jaroslava Š. a žiadal pä?percentnú províziu z predpokladaného zisku Invest In, ?o je neoprávnená výhoda smerujúca k jeho priamemu obohateniu.

Ra?iansky starosta Pavol B., ktorého vyšetrovatelia Úradu boja proti korupcii obvinili z prijímania úplatku, v médiách konštatoval, že je nevinný a pevne verí, že sa jeho nevina ?oskoro dokáže.

[thumb:570:l] Po trinástich rokoch bratislavský krajský súd znovu otvára takzvanú kolkovú aféru, v ktorej figurujú aj bývalé politické špi?ky štátu vrátane expremiéra Vladimíra Me?iara. Aj ke? prokuratúra obžalobu pôvodne podala ešte v septembri 1994, za zosnovanie jedného z najvä?ších podvodov v histórii Slovenska dosia? nebol nikto potrestaný. Teraz by sa mal celý proces za?a? úplne odznovu.

Sudky?a bratislavského krajského súdu Darina Kuchtová potvrdila, že spis bol pridelený predsední?ke senátu, ktorá je však v sú?asnosti chorá. Kedy by mohlo by? vytý?ené pojednávanie, zatia? nevedela poveda?. “Ak bude predsední?ka senátu práceneschopná dlhšie ako šes? týžd?ov, budú jej spisy prerozdelené medzi ostatných sudcov,” uviedla Kuchtová. V takom prípade by nový sudca musel celú kauzu od za?iatku naštudova? a až potom by mohol rozhodnú? o termíne pojednávania. To by znamenalo ?alšie oddialenie procesu minimálne o nieko?ko mesiacov.

Obžaloba pre trestný ?in falšovania pe?azí bola podaná proti štyrom mužom, ktorí pod?a prokuratúry mohli v ?ase ekonomickej transformácie štátu dosiahnu? znehodnotenie novej slovenskej meny. Pôvodne bol medzi obvinenými aj bývalý policajný donáša? Jozef Nendza. Toho však v roku 1996 zastrelili. Ako svedkovia v kolkovej afére figurujú spolu s Vladimírom Me?iarom aj Jozef Tuchy?a, Vladimír Masár, Katarína Tóthová, ale aj Vladimír Mitro ?i bývalý funkcionár SIS Jaroslav Sv?chota, ktorý je už tiež po smrti.

Pod?a výsledkov vyšetrovania si skupina páchate?ov v ?ase od marca do novembra 1993 zohnala podkladové vzory na vyhotovenie najmenej 91-tisíc falošných kolkov v hodnote tisíc korún, ktoré mala použi? na ozna?enie vtedajších ?esko-slovenských tisíckoruná?ok. Po odhalení akcie boli všetky okolkované peniaze narýchlo stiahnuté z obehu. Následne sa objavili podozrenia o prepojení gangu falšovate?ov s tajnými službami a niektorými politikmi. Vyšetrovanie však ukázalo len to?ko, že podvodníci mali spolupracova? s ?alšími skupinami z ?eska, Talianska a Švaj?iarska. ?as? vyšetrovacieho spisu na?alej zostáva tajná. Niektoré utajené prílohy sa po?as vyšetrovania stratili. Aj preto sa verejnos? zrejme už nikdy nedozvie, kto bol v skuto?nosti za kolkovou aférou a akú úlohu v nej mali vtedajší najvyšší predstavitelia krajiny.

Od roku 1994, ke? bola podaná obžaloba, súdy kauzu trikrát vrátili na došetrenie. Novú obžalobu podal prokurátor za?iatkom roka 2004. Potom spis putoval z krajského súdu na Špeciálny súd, odkia? sa teraz vrátil spä?.

Kolková aféra sa ?ahá od roku 1993

november 1993 – polícia rozbila gang, ktorý sa pripravoval na podvod s falošnými kolkami za desiatky miliónov

september 1994 – prokurátor podal obžalobu proti skupine piatich páchate?ov. Ich prepojenie na politikov vyšetrovanie nepreukázalo

júl 1996 – jeden z hlavných aktérov aféry Jozef Nendza bol zastrelený

február 2000 – Najvyšší súd po nieko?ký raz vrátil kauzu prokuratúre na došetrenie

február 2003 – prokuratúra oznámila skon?enie došetrovania. Následne bola podaná ?alšia obžaloba

október 2006 – prípad opä? otvára Krajský súd v Bratislave

PRAVDA, Matúš Bur?ík 8. októbra 2006 23:00 http://spravy.pravda.sk/sud-znovu-otvara-zabudnutu-kolkovu-aferu-fgh-/sk_domace.asp?c=A061008_191114_sk_domace_p04

Obžaloba ?. 1:
Zavle?enie Michala Ková?a ml. do Rakúska – 31. augusta 1995 exprezidentovho syna uniesli do Rakúska. Z tohto trestného ?inu obžalovali Ivana Lexu a ?alších 12 osôb. Na skutok však zastupujúci prezident Vladimír Me?iar udelil amnestiu, ktorú síce Mikuláš Dzurinda zrušil, ale senát Ústavného súdu SR pod vedením Tibora Šafárika potvrdil jej platnos?.
Prípad je právoplatne ukon?ený Lexovým oslobodením.

Obžaloba ?. 2:
Triptych – Biskupský úrad v Banskej Bystrici v roku 1995 predával triptych – Kla?anie sa Troch krá?ov. O obraz prejavil záujem muž, ktorý sa predstavil ako Thomas J. Grabner a tvrdil, že je švaj?iarskym štátnym príslušníkom. Obžaloba tvrdila, že Grabner nebol Švaj?iar, ale nastr?ená osoba na vyprovokovanie spravodajskej hry proti biskupovi Balážovi, ktorý sa verejne zastal prezidenta Michala Ková?a, ke? mu koali?ná vä?šina v parlamente protiústavne vyslovila nedôveru. Použitie pe?azí na fingovanú kúpu mal pod?a vyšetrovate?a odsúhlasi? vtedajší riadite? tajnej služby Ivan Lexa.
25. januára 2005 senát Okresného súdu Bratislava III uznal bývalého riadite?a SIS Ivana Lexu za vinného z trestného ?inu zneužívania právomoci verejného ?inite?a v kauze triptych – Kla?anie sa Troch krá?ov. Lexu odsúdil na pe?ažný trest 500 000 Sk. Ak by túto sumu nezaplatil, senát ur?il aj náhradný trest, 12-mesa?né väzenie. Išlo o prvý rozsudok nad Lexom, v ktorom ho uznal súd za vinného. Krajský súd však 26. apríla 2006 I. Lexu spod obžaloby oslobodil.

Obžaloba ?. 3:
Sabotáž – Sabotáže sa pod?a vyšetrovate?ov dopustil Ivan Lexa spolu s Petrom K. a Pavlom V. Lexa ako šéf tajnej služby mal nariadi? svojim podriadeným, aby vypracovali spravodajskú informáciu, ktorá by navrhovala posilnenie vládnej koalície pod vedením HZDS obmedzením právomocí alebo skrátením funk?ného obdobia vtedajšieho prezidenta Michala Ková?a. Túto úlohu Peter K. a Pavol V. mali vypracova? 25. a 26. mája 1995. Informáciu však pod?a obvinenia nepovažoval Lexa za dos? radikálnu a vydal príkaz na spracovanie novej informácie s uvedením príjemcu písomnosti predsedu vlády Vladimíra Me?iara.
Prvostup?ový Krajský súd v Bratislave obžalovaných 11. marca 2005 oslobodil.

Obžaloba ?. 4:
Legalizanti - Ide o údajné vyplácanie finan?ných prostriedkov SIS “m?tvym dušiam”, teda neexistujúcim spolupracovníkom SIS.
29. apríla 2005 senát Krajského súdu v Bratislave oslobodil spod žaloby v kauze legalizanti Ivana Lexu a ?alších troch spoluobžalovaných.

Obžaloba ?. 5:
Kauza Gejza V. - Bývalý riadite? divízie SIS Gejza V. mal vydieraním donúti? šéfa stavebnej firmy, aby mu urobil stavebné úpravy na jeho súkromnom dome. Pod?a obžaloby náklady za viac než 1,2 milióna korún musel pod nátlakom šéf stavebnej firmy zahrnú? do faktúr pre SIS. Lexa údajne tieto faktúry podpísal.
Prípadom sa zaoberá Okresný súd Bratislava III. Trestné stíhanie vo?i bývalému šéfovi SIS však bolo zastavené.

Obžaloba ?. 6:
Kauza mercedes, nezbavenie ml?anlivosti, strata odpo?úvacieho zariadenia
a) Lexa pod?a vyšetrovate?ov nenahlásil krádež mercedesu, ktorý mal by? použitý pri zavle?ení M. Ková?a mladšieho.
Súd rozhodol o zastavení v súvislosti s amnestiou
b) V ?asti nezbavenia ml?anlivosti príslušníka SIS a krádeže odpo?úvacieho zariadenia
Súd I. Lexu oslobodil spod obžaloby.
Krajský súd v Bratislave 1. decembra 2005 definitívne oslobodil bývalého šéfa SIS Ivana Lexu a ?alších piatich bývalých príslušníkov SIS obžalovaných v tejto kauze.

Obžaloba ?. 7:
Firmy – Ivan Lexa ?elil spolu s bývalou riadite?kou ekonomického odboru SIS Máriou P. a jej zástupcom Dušanom K. podozreniam z neoprávneného nakladania s finan?nými prostriedkami SIS. Na prelome rokov 1995 a 1996 mali použi? takmer 15 miliónov korún na založenie dvoch podnikate?ských subjektov a nákup 12 800 kusov akcií akciovej spolo?nosti Prompt. Vyšetrovate? Odboru vyšetrovania obzvláš? závažnej trestnej ?innosti obvinil I. Lexu, Máriu P. a Dušana K. z trestných ?inov zneužitia právomoci verejného ?inite?a, sprenevery, podvodu a legalizácie príjmu z trestnej ?innosti.
Vyšetrovate?ka v júni 2005 zastavila trestné stíhanie.

Obžaloba ?. 8:
Kauza fiktívnej likvidácie zbraní z arzenálu SIS – Lexa pod?a obžaloby vo funkcii riadite?a SIS vymenoval vyra?ovaciu komisiu v rozpore so zákonom o správe majetku štátu a so zákonom o zbraniach a strelive, pri?om musel vedie? tak ako jeho podriadení, že ide o stre?byschopné zbrane. Približne jednu tretinu zbraní, ktoré boli týmto spôsobom vyradené ako aj takmer všetko strelivo a materiál sa polícii podarilo zadrža? pri rôznych bezpe?nostných akciách. ?as? tohto arzenálu mala slúži? na vyzbrojenie skupiny okolo stíhaného Michala H., ktorá mala vykonáva? aj nelegálne operácie pre SIS.
1. marca 2005 nadobudlo právoplatnos? rozhodnutie Okresného súdu v Bratislave, ktorým I. Lexu oslobodil spod obžaloby.

Kauza nezákonného vypo?úvania príslušníkov SIS (OKO) a od?erpávanie financií z MV SR (Príspevky) – Prvého skutku sa mal dopusti? tým, že ako predseda Osobitného kontrolného orgánu Národnej rady SR údajne predvolával a vypo?úval bývalých príslušníkov SIS o skuto?nostiach, na ktoré nemal takéto oprávnenia. V druhom prípade sa mal dopusti? trestného ?inu tým, že nezákonne od?erpával finan?né prostriedky, ktoré pozostávali z príspevku za službu bývalých príslušníkov Policajného zboru.
Vyšetrovate?ka v júni 2005 zastavila trestné stíhanie.

Návod na vraždu Roberta Remiáša
I. Lexa bol v tejto kauze obvinený z trestných ?inov návodu na vraždu Roberta Remiáša, zneužitia právomoci verejného ?inite?a a ohrozenia štátneho tajomstva. Pod?a vyšetrovate?ov si Lexa v marci 1996 objednal Remiášovu vraždu u vtedajšieho bossa podsvetia Miroslava Sýkoru za najmenej dva milióny korún. Lexa takto konal pod?a vyšetrovate?ov v snahe zabráni? dokumentovaniu zavle?enia Michala Ková?a ml. do Rakúska, ale chcel aj zastraši? ?alších svedkov, najmä Oskara Fegyveresa, ktorému robil Remiáš spojku.
21. septembra 2006 prokurátor trestné stíhanie vo?i Lexovi zastavil, pretože skutok návodu na vraždu Remiáša sa nestal.

Zdroj: Advokáti Ivana Lexu, archív SITA 22. septembra 06 (WEBNOVINY) http://www.webnoviny.sk/article.php?aid=40179

[thumb:1337:l:t=] Krajský súd v Bratislave dnes oslobodil exriadite?a SIS Ivana Lexu v kauze Triptych Kla?ania sa troch krá?ov. Zrušil tak prvostup?ový rozsudok Okresného súdu Bratislava 3 z 25. januára 2005, ktorý ho uznal za vinného zo zneužitia právomocí verejného ?inite?a a odsúdil na pe?ažný trest pol milióna korún.

Pod?a krajského súdu skutok nie je trestným ?inom. Rozsudok je právoplatný.

Prípad Triptych sa za?al odohráva? na za?iatku roku 1995. Pracovníci SIS sa vtedy dozvedeli, že banskobystrický Biskupský úrad dal reštaurátorovi vyhotovi? kópiu triptychu a originál ponúkol na predaj. O kúpu diela vtedy prejavil záujem príslušník SIS, ktorý vystupoval ako švaj?iarsky ob?an pod krycím menom Thomas Grabner. S reštaurátorom sa dohodol na kúpe a z prostriedkov SIS na ?u prevzal 200 tisíc dolárov. Použitie pe?azí na fingovanú kúpu triptychu mal pritom pod?a záverov vyšetrovania odsúhlasi? vtedajší riadite? tajnej služby Lexa. Predstieraná kúpa sa uskuto?nila 14. júla 1995 a polícia po nej predviedla reštaurátora, sprostredkovate?a a príslušníka SIS, alias Thomasa Grabnera. Proti reštaurátorovi za?al vyšetrovate? trestné stíhanie, zadržal ho a vzal do väzby. V priestoroch biskupského úradu vykonala polícia domovú prehliadku. Trestné stíhanie reštaurátora vyšetrovate? neskôr zastavil, pretože sa mu nepodarilo preukáza? naplnenie trestného ?inu zneužívania vlastníctva. Z výsledkov vyšetrovania vyplýva, že SIS údajne vykonala a monitorovala celú transakciu v rozpore s jej zákonnými oprávneniami.

Triptych Kla?anie sa troch krá?ov banskobystrickému Biskupskému úradu vrátili 17. novembra 2000. Dnes je sú?as?ou zbierok Slovenskej národnej galérie. Vláda Mikuláša Dzurindu sa Biskupskému úradu za skutky štátnych orgánov spáchané v uvedenom období ospravedlnila.

Lexa vinu popieral. Tvrdil, že mal informácie o nelegálnom výpredaji umeleckých diel do zahrani?ia a akcia sa uskuto?nila v súlade so zákonom.

Ivan L. figuroval alebo figuruje v týchto kauzách:

* podozrenie v súvislosti so zamestnávaním eviden?ne neexistujúcich ?udí v tajnej službe

* podozrenie z vypracovania scenára a pokynov, ktoré mali vies? k odstráneniu bývalého prezidenta republiky Michala Ková?a z funkcie

* podozrenie zo spáchania trestného ?inu zneužitia právomoci verejného ?inite?a

* predaj fingovane zlikvidovaných strelných zbraní z arzenálu SIS

* nenáležité nakladanie so zverenými finan?nými zdrojmi pre tajnú službu

* porušenie zákona o rozpo?tových pravidlách pri zakladaní obchodných spolo?ností pre potreby SIS

* podozrenie v prípade zavle?enia do cudziny a lúpeže

* neoznámenie krádeže motorového vozidla

* fingovaná kúpa triptychu

* umiestnenie nástražných výbušných systémov

* obvinenie z neoprávneného držania monitorovacieho zariadenia.

V tejto súvislosti prinášame aj podrobný preh?ad závažnejších prípadov, v ktorých figuruje meno Ivana L.

[image:182]
* 18. apríla 1995 – Ivan L. nastúpil do funkcie riadite?a SIS.

* 1994 a 1995 – Pod?a zistení vyšetrovate?a – Ivan L. v rokoch 1994 a 1995 ešte ako poslanec parlamentu (pred nástupom do funkcie riadite?a SIS) nezákonne vypo?úval bývalých a aktívnych príslušníkov SIS. Robil tak v priestoroch Osobitného kontrolného orgánu NR SR na kontrolu ?innosti SIS a v sídle HZDS na Tomášikovej ulici. Vyšetrovate? zastával názor, že Ivan L. vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, pretože tieto osoby vypo?úval bez oslobodenia od ml?anlivosti. Údajne zis?oval od nich skuto?nosti, ktoré boli predmetom služobného a štátneho tajomstva. Išlo o informácie týkajúce sa organiza?nej štruktúry SIS, personálnych záležitostí a konkrétneho zamerania ich ?innosti. Zis?oval tiež formy, metódy a spôsoby používania informa?no-operatívnych a informa?no-technických prostriedkov. Pod?a vyšetrovate?a tým porušil zákon o SIS a zákon o ochrane štátneho tajomstva. Zistené skuto?nosti použil na spracovanie Správy OKO, ktorú pre?ítal 5. mája 1996 na neverejnom zasadnutí parlamentu. Vyšetrovate? v týchto prípadoch vyhodnotil celkovo 164 dôkazov.

* 25. – 26. mája 1995 – Vtedajší riadite? SIS Ivan L. mal v spolupráci s Petrom K. a Pavlom V. navrhnú? vypracovanie spravodajskej informácie, prostredníctvom ktorej by sa posilnilo postavenie vládnej koalície na ?ele s HZDS. Súviselo to najmä s pripravovaným protiprávnym obmedzením právomocí prezidenta Michala Ková?a, zárove? aj so skrátením jeho funk?ného obdobia. Prvú spravodajskú informáciu však pod?a obvinenia nepovažoval Ivan L. za dosta?ujúcu a vydal príkaz na spracovanie novej, s uvedením príjemcu písomnosti premiéra Vladimíra M. Išlo o tzv. kauzu sabotáže.

* 14. júla 1995 – Za?ala sa kauza triptychu Kla?ania sa troch krá?ov, ktorej cie?om mala by? diskreditácia banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža. Zo zrealizovania tejto fiktívnej akcie vo?i biskupskému úradu bol podozrivý aj vtedajší šéf SIS Ivan L. Kauza sa za?ala bežnou cestnou kontrolou, pri ktorej policajná hliadka našla v aute domnelého švaj?iarskeho štátneho príslušníka dve drevené plastiky a obraz Kla?anie sa troch krá?ov.

* 31. augusta 1995 – Syna vtedajšieho prezidenta Michala Ková?a Michala K. mladšieho uniesli a dopravili do cudziny. Syn prezidenta sa vo svojom aute, ktoré pôvodne ostalo vo Svätom Jure, prebral pred policajnou stanicou v rakúskom Hainburgu. Na základe telefonátu zo Slovenska ho tam našla rakúska polícia a previezla do nemocnice. Z realizovania akcie bola podozrivá SIS na ?ele s Ivanom L.

* Prelom rokov 1995 až 1996 – Ivan L. pod?a podozrenia vraj použil 15 miliónov korún SIS spolu s vtedajšou riadite?kou ekonomického odboru Máriou P. na založenie dvoch podnikate?ských subjektov a nákup 12 800 kusov akcií spolo?nosti Promt. Ivan L. bol preto neskôr vyšetrovate?om obvinený z trestných ?inov zneužitia právomoci verejného ?inite?a, podvodu a legalizácie príjmu z trestnej ?innosti.

* 1996 až 1998 – Pod?a obžaloby bývalého prokurátora Michala Serbina mali Ivan L. a spol. v rozpore so zákonom v rokoch 1996 a 1998 vyradi? z bojového arzenálu SIS vä?šie množstvo strelných zbraní. Medzi vyradenými zbra?ami boli rôzne pištole, revolvery, samopaly, ostre?ovacie pušky, dokonca i gu?omety. Iba približne dve desiatky zbraní boli novšieho dátumu výroby. Štyri z pištolí skon?ili v držbe vtedajších funkcionárov tajnej služby a jednu z nich si zaobstaral aj Ivan L.

* 29. apríla 1996 – V Bratislave pri nevyjasnenom výbuchu auta BMW 320 Tourist na propán-butánový pohon zahynul jeho vodi? Róbert Remiáš, policajný dôstojník a blízky priate? bývalého príslušníka SIS Oskara F., vtedy sa zdržiavajúceho v zahrani?í a zapleteného do kauzy únosu Michala K. mladšieho. Z návodu na vraždu neskôr obvinili Ivana L.

* Ivan L. sa dlhodobo zdržiaval v zahrani?í a slovenské súdy na neho nemali dosah.

* 14. júla 2002 – Juhoafrická polícia zadržala Ivana L. v Umhlanga Rocks v JAR pre podozrenie z dlhodobého ilegálneho pobytu. Tamojšie orgány tvrdili, že slovenského poslanca prichytili bez dokladov, pod?a Ministerstva spravodlivosti SR u neho našli falošné doklady.

* 15. júla 2002 – O 14.34 h. Ministerstvo vnútra SR oficiálne potvrdilo zadržanie Ivana L. v JAR. Vtedy už prebiehali bilaterálne rokovania o spôsobe jeho vydania do SR.

* 18. júla 2002 – V skorých ranných hodinách Ivan L. odletel v sprievode dvoch agentov juhoafrického Interpolu z Johannesburgu do švaj?iarskeho Zürichu. Po medzipristátí pokra?oval v ceste na Slovensko. Na bratislavskom Letisku M. R. Štefánika lietadlo pristalo o 14.30 h. Krajský súd vydal nový zatyka? a Ivan L. priamo z letiska putoval do cely predbežného zadržania.

* 20. júla 2002 – Na základe rozhodnutia sudkyne Ivan L. išiel do bratislavského ústavu na výkon väzby. Dôvodom jeho väzby boli obavy z vyhýbania sa trestnému stíhaniu a skrývanie sa v cudzine. Jeho advokáti avizovali podanie odvolania, o ktorom musel rozhodnú? Najvyšší súd SR.

* 16. augusta 2002 – Najvyšší súd SR vydal príkaz na prepustenie exriadite?a SIS a poslanca NR SR Ivana L. z vyšetrovacej väzby na slobodu. Proti verdiktu NS SR nebolo prípustné odvolanie.

* Rok 2005 – Bývalého riadite?a SIS Ivana L. orgány ?inné v trestnom konaní oslobodili vo vä?šine jeho káuz. Otvorené zostali už iba prípady Triptych a Remiáš.

Prinášame preh?ad rozhodnutí orgánov ?inných v trestnom konaní:

* Za vinného ho 25. januára 2005 uznal prvostup?ový súd iba v jednej kauze, Triptych Kla?ania sa troch krá?ov. Za zneužitie právomoci verejného ?inite?a mu uložil pe?ažný trest pol milióna korún. Rozsudok Ivan L. ozna?il za politické rozhodnutie a na mieste sa vo?i nemu odvolal.

* Od 1. marca 2005 bol Ivan L. právoplatne oslobodený v kauze údajnej nelegálnej likvidácie zbraní z arzenálu tajnej služby. Dozorujúci prokurátor nevyužil zákonnú lehotu na odvolanie.

* Krajský súd v Bratislave ho 11. marca 2005 v plnom rozsahu oslobodil spod obžaloby bývalého riadite?a tajnej služby v kauze známej ako sabotáž bývalých funkcionárov SIS proti exprezidentovi Michalovi Ková?ovi. Ten istý súd ho oslobodil 29. apríla v kauze tzv. m?tvych duší. Prokurátorka i Ivan L. sa vzdali odvolania.

* Vyšetrovate? 17. júna zastavil stíhanie v ?alších dvoch kauzách. Išlo o prípady známe ako OKO a fiktívne firmy.

* Na pokyn dozorujúceho prokurátora vyšetrovate? 25. novembra zastavil trestné stíhanie Ivana L. pre trestné ?iny nadržovanie a zneužívanie právomoci verejného ?inite?a v prípade vily príslušníka SIS.

* Krajský súd v Bratislave 1. decembra bez prítomnosti verejnosti potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava III., ktorý oslobodil bývalého šéfa SIS v kauzách mercedes a monitorovacie zariadenie.

* V prípade kauzy míting KDH okresný prokurátor v závere?nej re?i odstúpil od obžaloby. Okresný súd Bratislava III. 26. novembra 2004 Ivana L. v tomto prípade oslobodil.

* Na údajný únos Michala Ková?a mladšieho do cudziny z 31. augusta 1995 sa vz?ahuje amnestia Vladimíra Me?iara, ktorú vyhlásil 3. marca 1998 v zastúpení prezidenta. Z realizovania akcie bola podozrivá SIS na ?ele s Ivanom L.

TASR [26. 4. 2006 16:01:00] http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=2691665

[thumb:517:l] Mestský súd v Bratislave 17. januára 1991 na doživotný trest odsúdil Jána Molnára z Bratislavy a ?ubora Masára z Trnavy. Obaja muži 23. augusta 1990 na parkovisku dia?nice A-25 zvanom Pucking v smere Wales-Linz v Rakúsku znásilnili a potom zavraždili Holan?anku Gabriellu Widdershovenovú-Groenovú a ?ažko zranili jej manžela Antonia J. Widdershovena. Okrem toho im ukradli Ford-Tranzit a spáchali aj ?alšie trestné ?iny majetkovej povahy. Molnár už bol raz v minulosti odsúdený za vraždu.

Mestský súd v Bratislave 13. septembra 1991 na doživotie odsúdil Ji?ího Šoutu z Ostravy. Tento muž v skorých ranných hodinách 4. februára 1991 na prízemí budovy Obvodného velite?stva Policajného zboru Bratislava IV nožom zavraždil službukonajúceho príslušníka PZ poru?íka M. D. Šoutu v roku 1982 Krajský súd v Ostrave odsúdil za vraždu na 14 rokov, v roku 1990 ho však z výkonu trestu podmiene?ne prepustili.

Mestský súd v Bratislave 2. februára 1993 odsúdil na doživotie Tibora Polgáriho z Nových Zámkov, Miloša Urigu z Vranova nad Top?ou a Ondreja Harvana z Pohorelej. Títo odsúdení s ?alšími štyrmi páchate?mi ušli 23. novembra 1991 z Nápravnovýchovného ústavu v Leopoldove, po?as úteku brutálne zavraždili piatich zamestnancov Zboru väzenskej a justi?nej stráže SR. Polgári si v tom ?ase za trestný ?in vydierania odpykával trest od?atia slobody na 13 rokov, Uriga za trestný ?in lúpeže osem a pol roka a Harvan za dvojnásobnú vraždu 24 rokov. Harvan sa 29. mája 1993 v cele leopoldovskej väznice obesil.

Mestský súd v Bratislave 20. augusta 1993 odsúdil Jozefa Slováka z Plaveckého Štvrtka na doživotie. V rokoch 1990 a 1991 v ?R a v SR zavraždil štyri mladé ženy. Za trestný ?in vraždy už bol v roku 1982 odsúdený na 15 rokov, v roku 1990 ho však podmiene?ne prepustili.

Krajský súd v Banskej Bystrici 19. októbra 1994 odsúdil na doživotie Jaroslava Garaja z Martina-Priekopy. Tento muž 4. februára 1994 v obci Dubové v ?asti Požehy v okrese Martin najprv zaškrtil manželku, súložil so svojimi maloletými dcérami, ktoré mali v tom ?ase tri a štyri roky a potom ich utopil vo vani. Rovnako usmrtil aj svojho ro?ného syna.

Mestský súd v Bratislave 7. decembra 1994 na doživotie poslal za mreže Ondreja Riga z Bratislavy, ktorý v rokoch 1990 až 1992 zavraždil v Holandsku, Nemecku a na Slovensku osem žien vo veku od 23 do 90 rokov a na vä?šine z nich po vražde vykonal aj súlož. Rovnako zabil aj maloletého chlapca.

Krajský súd v Banskej Bystrici 16. decembra 1994 na najtvrdší trest odsúdil Drahoslava Gembického z Padaroviec. Tento nebezpe?ný recidivista 14. marca 1993 v Padarovciach v okrese Rimavská Sobota najprv údermi do hlavy drevenou nohou kuchynského stola zavraždil svoju starú matku a potom rovnakým spôsobom aj svojho otca.

Mestský súd v Bratislave 24. mája 1995 poslal na doživotie do väzenia Róberta Mattu z Bratislavy a Viliama Hausera z Bratislavy. Obaja samopalom zna?ky Škorpión 8. apríla 1994 v sklade firmy DUK, s. r. o., Bratislava na Starej Vajnorskej ceste zastrelili piatich Vietnamcov a paplónom zadusili dvojro?né die?a. Jedna zo zavraždených žien bola vo vysokom štádiu tehotenstva. Vrahovia odcudzili aj finan?né prostriedky v celkovej hodnote 1,1 milióna korún.

Mestský súd v Bratislave 11. septembra 1995 na doživotie odsúdil Štefana Mlynarovi?a z Bratislavy. Tento muž bol už v roku 1976 za trestný ?in vraždy odsúdený na 25 rokov, ale v roku 1991 ho z väzenia podmiene?ne prepustili. V júli 1992 v bratislavskom byte brutálne zavraždil ?alšiu ženu, pri?om bol dôvodne podozrivý zo spáchania ?alšej vraždy diev?a?a.

Krajský súd v Trnave 23. marca 2000 na doživotie poslal za mreže Jozefa Vígha z ?enkoviec a 37-ro?ného Stanislava Zimmermanna z Malej Lehoty. Odsúdení si za vraždy odpykávali tresty (15 a 17 rokov) v leopoldovskom nápravnovýchovnom zariadení, kde v cele v skorých ranných hodinách 2. septembra 1999 koženým opaskom zahrdúsili spoluväz?a a potom ho v jeho posteli uložili tak, aby smr? vyzerala ako samovražda.

Krajský súd v Bratislave 16. júna 2000 odsúdil na doživotie Viliama Feiglera z Bratislavy. V minulosti už desa? ráz súdne trestaný recidivista spolu s ?alšími tromi komplicmi v júli 1997 v opustenom dome na Lama?skej ceste v Bratislave nieko?ko dní beštiálne týrali a potom zavraždili dvoch bezdomovcov.

Krajský súd v Nitre 17. októbra 2002 odsúdil na doživotie Mareka Zivalu z Vranova nad Top?ou. Tento muž od roku 1996 do roku 1998 brutálnym spôsobom zavraždil tri ženy, z ktorých dve potom ešte okradol. Najvyšší súd rozsudok potvrdil 18. decembra 2002.

Najvyšší súd SR 21. novembra 2002 odsúdil za trojnásobnú vraždu Ladislava Boldižára na doživotný trest od?atia slobody. Zmenil tak rozsudok Krajského súdu v Nitre, ktorý Boldižára odsúdil na 25 rokov väzenia. Boldižár 16. júla 2000 na ceste medzi Novými Zámkami a Dvormi nad Žitavou predbehol a zastavil vozidlom auto, v ktorom sa viezla jeho manželka a svokrovci. Stre?be predchádzala hádka so svokrom, ktorý vystúpil z auta. Boldižár ho smrte?ne zasiahol do hrude. Potom v aute zastrelil manželku a svokru.

Senát Najvyššieho súdu SR 29. marca 2001 zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, pod?a ktorého bol Marián Ko?iš?ák odsúdený na výnimo?ný trest 23 rokov od?atia slobody a zmenil mu ho na doživotie. O nieko?ko mesiacov sa Ko?iš?ák vo väznici obesil. Ko?iš?ák o polnoci 23. septembra 1999 v rodinnom dome v obci ?áb najmenej desiatimi údermi sekerou zabil svoju manželku a potom najmenej štyrikrát udrel do hlavy svojho 13-ro?ného syna. Z miesta ?inu odišiel v domnienke, že jeho obete sú m?tve. Syn útok prežil s ?ažkými zraneniami.

Najvyšší súd odsúdil 10. júna 2004 za tri vraždy a šes? pokusov o vraždu Alojza Kromku alias Lojza ?isti?a na doživotný trest od?atia slobody v tretej nápravnovýchovnej skupine. Kromka zavraždil žilinského bossa Milana Holá?a a jeho ochrancu Stanislava Vnuka v bare Astória v Žiline. Súd ho uznal vinným aj z vraždy Žanety Mirgovej, ktorá sa stala obe?ou stre?by do idúceho auta pri Hrabušiciach. Bez povolenia si zadovážil a prechovával zbrane, strelivo a výbušniny.

Senát Najvyššieho súdu SR odsúdil 22. septembra 2004 na doživotný trest od?atia slobody v tretej nápravnovýchovnej skupine Štefana Gemera za trojnásobnú vraždu, dvojnásobný pokus o vraždu a nedovolené ozbrojovanie. NS SR potvrdil verdikt prvostup?ového nitrianskeho krajského súdu a Š. Gemera uznal vinným z toho, že v auguste 2002 v obci Tupá zavraždil Mareka Tilza, Júliu Galovú a len ro?ného Mariána Tilza. ?alšie dve osoby sa pokúsil zastreli?.

Antona Tichého odsúdil 15. februára 2005 na doživotie Krajský súd v Žiline. Anton T. pripravil v Žiline o život dvoch mužov. Obidve obete po ?ine zabalil a skryl, jedného v kanáli, druhého v šachte za vý?ahom. Prvú vraždu spáchal ešte v máji 1992, ke? o život pripravil 67-ro?ného Štefana Gaduša, o dva roky neskôr sa jeho obe?ou stal 36-ro?ný František K?ú?iar. Najvyšší sud (NS) SR verdikt 14. júna 2005 prvostup?ového súdu potvrdil.

Najvyšší súd potvrdil 21. apríla 2006 doživotný trest pre aktéra rukojemníckej drámy v Kaplnej a trojnásobného vraha Henricha Masára. Masár zavraždil 9. júla 2003 dvadsiatimi ôsmimi bodnými ranami 74-ro?nú Máriu Dananyovú. O tri dni neskôr, 12. júla 2003 ráno vnikol do bytu dôchodkyne Margity Šajtlavovej v Hlohovci. Bezbrannú ženu v chodbe bytu najmenej pä?krát udrel tupým predmetom do hlavy, ?ím jej spôsobil zranenia, ktorým na mieste pod?ahla. Jeho poslednou obe?ou bol Peter H., ktorého zastrelil v obci Váhovce, v de? svojho zadržania, v osobnom motorovom vozidle Peugeot 307, ktoré potom odcudzil a neskôr s ním havaroval v Kaplnej. Tam ho policajti po pä?hodinovej rukojemníckej dráme postrelili a zadržali.

SITA 22. 4. 2006 8:00 http://www.markiza.sk/spravy/?13853c=%7Edom%7E&13853e=30368

[thumb:240:l]1. Vražda Petra Kleš?a a pokus o vraždu Jozefa Holuba
Mikuláš ?. je obžalovaný z toho, že zorganizoval skupinu, ktorá sa pokúsila zavraždi? Jozefa Holuba, brata ?lena konkuren?ného gangu. Mikuláš ?. poveril Ladislava B., Alexandra H. a Karola S., aby vylákali Jozefa Holuba do bytu v Košiciach. Páchatelia sa ?in pokúsili zrealizova? 2. októbra 1997, ke? Slavomír S. so zvolaním: “Polícia!” vykopol dvere a spolu s Karolom S. vtrhol do bytu, v ktorom sa okrem Holuba nachádzal aj ?alší ?len podsvetia Peter Kleš?. Toho zastrelili, Holub im však ušiel.

2. Vražda Imricha Oláha
Mikuláš ?. je obvinený z vraždy Imricha Oláha, ktorého polícia h?adala ako vraha Róberta Remiáša. Za vraždu Oláha, ktorá sa stala v roku 1997, sú stíhaní okrem Mikuláša ?. aj Michal M., Slavomír S. a Karol S. Páchatelia ho mali vyláka? do hotela Lux v Banskej Bystrici, odkia? ho odvliekli do objektu firmy Renox, v ktorom sídlila bezpe?nostná služba Security 3. Tu ho obzvláš? brutálnym spôsobom zavraždili a telo odviezli do vykopanej jamy pri Hrochoti v okrese Banská Bystrica. Kostru Oláha vykopali policajti v októbri 2005. Jeho totožnos? potvrdila analýza DNA.

3. Vraždy Milana Šipoša a Emila Potá?a
Mikuláš ?. je obvinený, že v marci 1997 strelnou zbra?ou zavraždil Milana Šipoša a Emila Potá?a. K vraždám malo dôjs? v kancelárii riadite?a firmy SBS Security 3. Po vražde telá oboch m?tvych zakopali v katastrálnom území obce Tajov. Ich telesné pozostatky policajti vykopali v júni 2005. Šipoš bol pod?a prvého viceprezidenta Policajného zboru Jaroslava Spišiaka zakladate?om zlo?ineckej skupiny. Potá? mal by? vyjednáva?om.

4. Vražda Mariána Karcela
Z vraždy Mariána Karcela je okrem Mikuláša ?. a ?alších osôb obvinený aj ?ernákov bývalý advokát Daniel M. Ten ?elí obvineniu, že svojmu mandantovi pomáhal pri likvidácii svedka Mariána Karcela. Vraždu si mal objedna? Mikuláš ?. pred šiestimi rokmi a poveri? tým svojho advokáta Daniela M. Ten mal vraždu zorganizova? spolu s ?alším obvineným Jozefom M. Daniel M. a Jozef M. údajne vyplatili vykonávate?ovi vraždy milión korún. Karcela zastrelili pred jeho domom v Banskej Bystrici-Kynce?ovej v júni 2000, ke? na?ho 28-krát vystrelili zo samopalu.

5. Vražda Pavla Lenárta
Mikuláš ?. spolu s ?alšími tromi ešte žijúcimi osobami je obvinený z vraždy Pavla Lenárta vo februári 1997. Skupina ?udí vedená Mikulášom ?. mala vyláka? Lenárta (1960) z Prievidze do Banskej Bystrice do sídla súkromnej bezpe?nostnej služby Security 3, tu ho v kancelárii Mikuláša ?. zvalili na zem, pridržali mu ruky aj nohy a dvoma strelami do hlavy ho usmrtili. Telo potom naložili do auta obete a odviezli do katastra obce Budiš. Tu ho nechali a polícia auto aj obe? našla 11. februára 1997.

SITA 6. 4. 2006 7:00 http://www.markiza.sk/spravy/?13853c=%7Edom%7E&13853e=23985