Petra Steinhübela zavraždili pred desiatimi rokmi. Autor: anc

(CAS.sk) — Od zavraždenia kontroverzného bratislavského podnikate?a Petra Steinhübela, známeho aj ako Žalu?, uplynie v týchto d?och 10 rokov. Vrah dodnes nie je známy.

Zastrelený Petržal?an Steinhübel († 34), ktorý patril medzi výrazné postavy bratislavského podsvetia 90. rokov minulého storo?ia, sa na sklonku svojho mladého života ve?mi bál o život. Dokonca aj do súdnej siene chodil s pišto?ou!

Na zbra? za pásom ho pred trinástimi rokmi upozornila sudky?a bratislavského súdu, ke? ozbrojený prišiel na pojednávanie so zamestnancom svojej firmy. “Pán Steinhübel, ja sa vás nebojím,” povedala sudky?a a rázne požiadala podnikate?a, aby si zapol sako, spod ktorého mu vyt??ala zbra?.

V tom ?ase ešte na súdoch príslušníci justi?nej stráže nemali zariadenia na kontrolu osôb vstupujúcich na súdy. Žalu? sa bál oprávnene – po?ovali na neho nepriatelia, ktorých mal neúrekom – najmä kvôli používaným mafiánskym metódam. Po piatich neúspešných atentátoch ho vrah dostal na šiesty pokus! Práve v utorok 4. 8. 2009 uplynie od Žalu?ovej smrti 10 rokov. Hoci vrah spravodlivosti uniká, kriminalisti na prípade stále pracujú.

Vlastnil autoservis aj mraziarne

Steinhübel bol známy pod prezývkami Žalu? a Suchý. Za?ínal ako nástrojár. Robotnícku profesiu zavesil za klinec ešte za socializmu. Za?al vekslova?. V Novom ?ase, ktorému v roku 1993 poskytol exkluzívny rozhovor, sa verejne priznal k výmene valút pred luxusnými hotelmi a na parkoviskách. “Nehanbím sa za to, že som bol vekslák,” povedal Žalu?, ktorý priznal aj to, ako “dostal” prezývku. “Ako chlapec som chodieval kibicova? kartárom. Jednému som stále radil, aby vyšiel so žalu?om. Zahriakol ma, povedal mi, že som žalu?… a vtedy mi táto prezývka prischla,” dodal podnikate?.

Kapitál získal v roku 1991 obchodovaním so striebrom. Za jeden týžde? sa mu raz podarilo zarobi? až 12 miliónov Sk. Nabalil sa však až pri malej privatizácii. Na tzv. holandských dražbách s kumpánmi dokázal zastrašením odradi? od draženia iných záujemcov. Peniažky mu potom tiekli za provízie od podnikate?ov, ktorí sa lacno dostali k lukratívnemu majetku.

Žalu? peniaze investoval do legálneho biznisu. Kúpil pezinský autoservis, pred ktorý nechal postavi? malú sochu slobody. Neskôr kšeftoval s pozemkami, kúpil Bratislavské mraziarne. Jeho meno bolo spájané s Tatravagónkou Poprad, hotelom Kyjev a ?alšími firmami. Pá?ili sa mu mladé diev?atá a rád s nimi flirtoval v bratislavských no?ných podnikoch.

O jeho život sa usilovali nieko?kokrát

Prežil pä? atentátov. Smr? Žalu?a, ktorému sa podarilo dosta? aj medzi prominentov kultúrneho a športového života Bratislavy, si želali mnohí. Prvý raz na neho v roku 1993 zaúto?il atentátnik pred domom jeho rodi?ov v bratislavskej Petržalke. Z pištole kalibru 9 mm mu do tela vpálil pä? guliek. V nemocnici na bratislavských Kramároch postreleného Žalu?a strážili policajti. Reportérovi Nového ?asu, ktorému sa vtedy podarilo dosta? k jeho nemocni?nému lôžku, poslal pozdrav v podobne päste ochrankára…

Dostrie?aný Žalu? sa zo zranení lie?il takmer rok. Neskôr pred jedným bratislavským podnikom pravdepodobne explodovala nálož pod Steinhüblovým autom v ?ase, ke? sa k nemu blížil. Výbuch zranil jeho ochrankára. V máji roku 1999 prežil ?alšie dva pokusy o vraždu. Neznámy strelec na jeho luxusné auto vypálil na Bajkalskej ulici. Ochrankár, ktorého strela trafila, ml?al. Pri ošetrovaní lekárom tvrdil, že sa postrelil sám. Žalu? aj tentoraz vyviazol so zdravou kožou.

Osudná chyba, ktorá ho stála život

4. augusta 1999 sa Žalu? približne hodinu pred polnocou spolu s ochrankármi objavil v areáli Bratislavských mraziarní. Vo svojej firme si nepo?ínal príliš opatrne a ke? chcel prestúpi? z jedného auta do druhého vystupoval neznámy ostre?ova? ho strelou trafil do boku. Trhavý projektil mu poškodil viacero vnútorných orgánov. Ochrankári zraneného Žalu?a previezli do nemocnice, kde mu však život už nedokázali zachráni?.

Odhodenú ostre?ovaciu zbra? policajti našli. Kriminalisti zakrátko zistili, že puška Sauer s puškoh?adom patrila Nemcovi Hansovi Jochenovi P. Ten v októbri 1998 prišiel k nám na po?ova?ku. Kým Nemec s priate?om z Rakúska ve?eral v pohostinstve v bratislavskej Petržalke, ktosi mu ukradol luxusný tereniak Mitshubishi Pajero. V kufri auta bola sauerka, ktorá skon?ila u ostre?ova?a, ktorý vypálil jedinú ranu.

Petra Steinhübla pochovali na petržalskom cintoríne. Na mramorovej hrobke horeli aj dnes svie?ky, vo váze boli kvety. Neznámi vandali však z pomníka už pred ?asom ukradli nieko?ko kovových písmen. Zavraždený Žalu? tak nemá pokoj ani po smrti.

Zdroj:  CAS.sk – Krimisprávy – VIDEO – 10. výro?ie vraždy podnikate?a Žalu?a: Na súd chodil s pišto?ou!. Autor: ?as.sk – 03.08.2009 17:50

Medzi prvých mafiánskych bossov na Slovensku patril Peter Steinhübel, prezývaný Žalu?. Za?ínal ako nástrojár v Závodoch ?ažkého strojárstva, jeho éra robotníka však trvala krátko. Za?al sa živi? ako vekslák.

Vekslovanie v ranom kapitalizme

Umeniu vekslovania sa nau?il od Poliakov. Skupoval valuty pred luxusnými hotelmi, na ve?kých parkoviskách, pred nákupnými strediskami. Bol typickým ruli?károm – “klienti” od neho ?asto dostávali namiesto vymenených bankoviek papiere.

Po revolúcii 1989 sa okamžite adaptoval. Bol ve?mi šikovný, ovládal angli?tinu, nem?inu a dohovoril sa s Talianmi. Za?al dováža? po?íta?e a veksláctvo ako “povolanie socializmu” povýšil. So skupinou kamarátov a známych sa stali priekupníkmi vo ve?kom. Doteraz sa smejú na tom, aké to bolo jednoduché.

Ráno prišli do slovenskej banky a za malú sumu pe?azí v hotovosti presved?ili sle?nu za priehradkou, aby im predala všetok denný limit východnej marky. Tá sa u nás predávala po 3 koruny a partia Steinhübel & comp. ich o pár kilometrov ?alej, na Mexiko p?aci v Rakúsku, predávala po 6 korún.

Za 10 dní zarobil milióny na striebre

Podobné transakcie za?ali robi? so striebrom. Steinhübel mal skúsenosti z tejto oblasti biznisu z rodiny – už jeho otec bol v bratislavskej galérke známou osobou ako priekupník zlata. V štátnej puncovni si zlato nechával odobrova?, skupoval ho a následne so ziskom predával.

Žalu? aj toto robil 4 mesiace vo ve?kom. V roku 1991 bolo možné získa? vo Frankfurte za 5 miliónov tonu striebra a tú anonymným výkupom preda? v Klenotách Bratislava ?i v Safine Praha za 7 miliónov. Ke? kúpil jednorazovo namiesto 1 tony 6 ton, získal za týžde? až desa? dní na tie roky úctyhodných 12 miliónov.

Do toho prišla malá privatizácia a ?udia okolo Steinhübela za?ali zarába? aj tam. V rámci holandských dražieb sa prihlásili 5 najatí záujemcovia, ktorí zložili zábezbeku a znížili skuto?nému záujemcovi cenu. Potom dostali 10 až 20 percent zo zníženia – pod?a toho, ko?ko si od reálneho kupca vypýtali.

Steinhübelovo reálne podnikanie

Po získaní prvotného kapitálu za?al Steinhübel reálne podnika?. Kúpil autoservis v Pezinku a sklady za?al prenajíma?. Neskôr za?al skupova? pozemky, kúpil bratislavské Mraziarne, bol spájaný s Tatravagónkou Poprad, Intercontinentalom, Vagónom Holding ?i hotelom Kyjev.

Od Vladimíra Poóra kúpil krátko pred smr?ou krachujúcu televíziu VTV, kúpil aj licenciu na sú?až krásy Queen of Slovakia, kde spolupracoval s vtedajším poslancom HZDS Vlastimilom Vicenom i hercom, spevákom a podnikate?om Danom Junasom.

Steinhübel sedel po?as sú?aže v zábere kamery s priate?mi a tá ich nieko?kokrát snímala v priamom prenose na obrazovky. Vtedy už chcel Žalu? pôsobi? dojmom seriózneho podnikate?a. V tom období si vraj telefonoval a ob?as sa stretol aj s vtedajším námestníkom SIS Jaroslavom Sv?chotom.

?o o ?om hovoria kamaráti

Kamaráti, s ktorými Steinhübel vyrastal a s niektorými neskôr veskloval, hovoria, že šlo o ve?mi húževnatého muža. “Bol nesmierne pracovitý,” povedal SME dnešný podnikate?. “Dokázal sa bavi? do 3. hodiny rána, no o 8. hodine bol prvý v robote.”

Na ?o siahol, to vraj fungovalo, ?o si zaumienil, to aj dosiahol. Bol typickým die?a?om ulice, no nezamestnával kamarátov. “Každého, kto nerobil ako on, vyhodil. Mohol by raz u?i? na vysokej škole rôzne druhy manažmentu – aj banditmanažment,” smeje sa iný bývalý kamarát.

Banditmanažment znamenalo v re?i tých, ?o Steinhübela poznali to, že ?o chcel, vždy dosiahol. Aj u vysokopostavených ?udí. “Po?kal si toho ?loveka po práci, zvonil mu doma. Nakoniec všetci urobili, ?o chcel – bu? sa ho báli, alebo nechceli, aby ich otravoval.”

Nik zo Steinhübelových kamarátov alebo známych vám nepovie, ?i niekoho zavraždil. “Zabi? asi dal. Neviem,” hovoria vä?šinou. Za chybu považujú aj jeho o?arenie mladými diev?atami. Osemnás?ro?ná už bola pre?ho stará.

“Chodil na všetky sú?aže Elite Model Look, ktoré sa organizovali,” spomína si fotografka, ktorá Žalu?a osobne poznala. “Nielen na castingy v Bratislave, ale aj do Nitry, Bystrice, Košíc.” Každý de? ho pritom bolo možné stretnú? s iným diev?a?om.

To sú tie paradoxy

Steinhübel sa pritom dokázal zabáva? aj bez mladých krásavíc. Pár týžd?ov pred smr?ou tancoval na stole so spolo?nos?ou priate?ov a všetkým objednával vodku. Ke? ho však chcela jeho známa odfotografova?, decentne, no rázne jej pošepol: “Ak sa to niekde objaví, zabijem ?a.”

O pár dní sa na tom istom mieste – pri diskotéke Queen’s Pub – uskuto?nil jeho piaty pokus o atentát. Šiesty už Žalu? neprežil – neznámy páchate? ho 4. augusta 1999 odstrelil v objekte bratislavských Mraziarní, ktoré mu patrili.

ZDROJ

[4. 10. 2004]

Ministri odmietli zákon, ktorým sa mali konfiškova? majetky získané z trestnej ?innosti BRATISLAVA 14. júla (SITA) – Vláda namiesto toho, aby urobila všetko pre ?o najrýchlejšie odha?ovanie nelegálnych trestných ?inností a aby pomáhala urých?ova? zavádzanie metód vedúcich ku konfiškácii majetkov získaných trestnou ?innos?ou mafií a zlo?ineckých skupín, sa stáva ich spolupáchate?om.

Nemožno inak ozna?i? rozhodnutie ministerského kabinetu, ktorý tento týžde? odmietol zákon o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejšej trestnej ?innosti a vracia ho poslancom s návrhom, aby ho zamietli. V dvadsa??lennom kabinete sa našli iba traja ministri, ktorí chceli, aby sa mafiánom, ktorí rôznymi formami prepierajú a legalizujú svoje špinavé peniaze, kleplo po prstoch. Ostatní ?lenovia vlády pod vedením podpredsedu vlády Fogaša boli za vrátenie zákona spä? do parlamentu a za jeho zmietnutie zo stola.

Fogašove slová o škodlivosti zákona, ktorý zavádza policajný štát, spochyb?uje právnu istotu a dokonca zavá?a protiústavnos?ou, boli vlastne obranou mafiánov a zlo?incov a ich majetku. Peniaze získané nelegálnou ?innos?ou možno v oficiálnej ekonomike použi? iba po ich prepratí. Takéto špinavé peniaze sa získavajú v obchode s drogami, z prostitúcie, detskej pornografie, z predaja kradnutých áut a podobne. Samozrejme, že nepodliehajú zdaneniu. Ich majite? ich z ?asti používa pre vlastnú potrebu, zna?nú ?as? z nich ?alej to?í v ?alších nelegálnych obchodoch alebo ich použije na korupciu, prípadne ke? ich už má ve?a, rozhodne sa ich zlegalizova? tým, že ich investuje do ur?itej legálnej ?innosti. A to je ten moment, v ktorom mal do hry vstúpi? zákon aj so svojim cie?om takéto ne?isté peniaze odha?ova?.

Celé roky sme svedkami rôznych ne?istých praktík, ktoré aj laické oko odhalí a vie pomenova?. Pripome?me napríklad známe investície dnes už nebohého bossa bratislavského podsvetia zvaného Žalu? do bratislavských mliekarní, mraziarní, do popradskej Tatravagónky a boh vie, kde všade ešte. Dokonca sa ho v tejto fáze jeho podnikania pokúsili televízie – súkromné i verejnoprávna – v hlavných spravodajských reláciách predstavi? širokej slovenskej verejnosti ako ctihodného ob?ana podnikate?a a kládli mu otázky týkajúce sa jeho podnikate?ských zámerov…

Na podobné príklady by mnoho ob?anov vedelo vo svojom okolí tiež poukáza?. Ke? sa majite? špinavých pe?azí rozhodne vstúpi? do legálneho procesu podnikania a použi? pre tento svoj zámer peniaze, ktoré predtým získal nelegálne, nastáva ten moment, ke? musí špinavé peniaze o?isti? a da? im placet legálnosti. Ten získa napríklad prehnaním cez bankové ú?ty, alebo nákupom nehnute?ností, prevodom na základe fiktívnych kontraktov do tzv. da?ových rajov, ale aj napríklad vlastnením firiem, v ktorých sa pracuje s hotovos?ou. Takými sú napríklad zmenárne, kasína, rôzne herne a reštaurácie, ktoré vykazujú zna?né úspechy v hospodárení napriek tomu, že ?asto zívajú prázdnotou.

Toto všetko je všetkým jasné. Dokonca sú už aj štatisticky vypracované údaje o tom, kde sa najviac nelegálnych pe?azí o?is?uje. Ke? sa sprísnili podmienky pre prepieranie pe?azí na podnikate?ských ú?toch, banky zrazu zaregistrovali výraznejší rast osobných ú?tov, ktorých zriadenie nie je nutné hlási? správcovi dane. Najviac podozrivých bankových operácií bolo zrazu hlásených na osobných ú?toch. Zaujímavé je tiež zistenie, že tretina hlásení o podozrivých bankových operáciách sa týkala osôb, o ktoré sa polícia zaujímala už aj predtým a ktoré boli podozrivé, respektíve obvinené zo spáchania trestných ?inov rôzneho charakteru.

Máme ve?a poznatkov o nelegálnych ?innostiach rôznych skupín, ale máme aj vládu, ktorá tieto veci nie je ochotná dôsledne odha?ova?. Napriek tomu, že ?asto ve?kohubo a bombasticky o boji proti podobným praktikám hovorí. Ale len hovorí.

Marta Ruži?ková sita 15.Júl 2000 10:14 http://mesto.sk/prispevky_velke/bratislava/
vladaspolupachatelk963648862.phtml

[thumb:179:l] Kriminalisti uvo?nili pre MOMENT nieko?ko nových informácií, ktoré súvisia s vraždou kontroverzného podnikate?a Petra Steinhübela, známeho v kruhoch slovenského podsvetia pod prezývkou Žalu?. Verejnos? si ešte pamätá na detaily: Dosia? neznámy vrah si na streche jednej z budov mliekarenského komplexu Milex po?kal s puškou na okamih, ke? bude musie? tridsa?štyriro?ný Žalu? na nádvorí vlastnej firmy – Bratislavských mraziarní prestúpi? z auta do auta. Ke?že nebolo zrejme isté, na ako dlho sa ukáže odkrytý, výber zbrane podliehal kritériu rýchlosti a efektívnosti. Výstrel zarachotil 4. augusta 1999. A za?al sa písa? príbeh pušky…

Pre úplnos? pripome?me známe skuto?nosti: Gu?ová zbra? zna?ky Sauer s puškoh?adom patrila ob?anovi Nemeckej spolkovej republiky Hansovi Jochenovi P., ktorý prišiel na Slovensko na po?ova?ku. Kým Hans spolu s priate?om, Rakúšanom Rolandom V. šiesteho októbra 1998 ve?eral v pohostinstve na Májovej ulici v bratislavskej Petržalke, ktosi mu ukradol terénne Mitshubishi Pajero. A v kufri auta bola sauerka…

Polícia okamžite spozornie, ale na priebeh udalostí to nijaký praktický význam nemá. Roja sa iba otázky: Bola to náhoda, že zlodeji ukoristili spolu s autom aj nebezpe?nú zbra?? Alebo kradli auto práve kvôli gu?ovnici? Na aký ter? bude sauerka strie?a??

SLOVO MÁ EXPERT
Balistik v Kriminalisticko-expertíznom ústave Policajného zboru siahne v sklade do presklenej vitríny a uchopí gu?ovnicu Sauer. Jej hmotnos?, ani d?žku neskúmali, z h?adiska vyšetrovania nemajú tieto hodnoty dôkazový význam. Množstvo iných detailov však význam má.

“Je to po?ovnícka gu?ová puška vyrobená v Nemecku. Nie je nová, ale zachovaný vývrt v hlavni sved?í o jej dobrom technickom stave. ?ažko poveda?, ko?ko rán z nej vyšlo.”

Expert tvrdí, že kvalita zbrane zavisí vždy od toho, ako je udržiavaná a v akom prostredí ju majite? skladuje. Hans bol v tomto smere asi príkladným po?ovníkom…

Balistik uchopí masívnu drevenú pažbu s pišto?ovou rukovä?ou a modelovo ju zalíci. Hlave? so štyrmi pravoto?ivými drážkami smeruje cez okno ústavu a puškoh?adom zna?ky Schmidt and Bender s variabilným priblížením 1,1/4 až 4 sleduje ruch na ne?alekej komunikácii.

“Po?ovníci majú vo zvyku nastre?ova? zbra? na pevnú vzdialenos? 150 metrov. Musia si preto pri cvi?nej stre?be zosúladi? optické mieridlá. Pracuje odhad, pomáhajú skúsenosti: Ak totiž po?ovník vie, že diviak je od jeho posedu na stopä?desiat metrov a on mu namieri na hlavu, zasiahne hlavu.”

Expert z balistiky má hodnos? kapitána a jeho rukami prešli už stovky zbraní. Rozpráva ticho, rutinne, potlá?a? vzrušenie má v popise práce. Prípad Steinhübel je kdesi v druhej tretine vyšetrovania, balistik preto pri osvet?ovaní technicko-taktických údajov zbrane volí vhodnejšiu terminológiu – po?ovnícku. S preh?adom ilustruje zvyklosti mužov s pierkom na klobúku: “Po?ovný de? sa na Slovensku za?ína hodinu pred východom slnka, alebo hodinu po jeho západe, jedinú výnimku tvorí po?ova?ka na takzvanú ?iernu zver, teda diviaka – tri dni pred splnom a tri dni po splne.”

V súvislosti s dnes už nebohým podnikate?om Steinhübelom pôsobí uvedená metaforizácia viac ako zaujímavo. Sauerka vypálila 8 milimetrov hrubý projektil, ktorému odovzdala energiu pušnoprachová nápl? v 68-milimetrovej nábojnici približne o 23.00 h a náboj v ústí hlavne dosiahol rýchlos? takmer 700 metrov za sekundu.

“Dostrel zbrane je 6,5 km so smrtiacim ú?inkom po?as celej dráhy letu. Ak vás zaujíma tlmi?, rýchlo na? zabudnite. Je totiž ú?inný iba pri podzvukovom strelive a v tomto prípade by jeho použitie stratilo efekt.”

Tento fakt utvrdil vyšetrovate?ov v indíciách odkrývajúcich povahu strelca: Hoci opakovacia zbra? disponuje schránkou na tri kusy nábojov, vrah pracoval s istotou, že jeden náboj musí sta?i?. Rachot výstrelu z približne stometrovej vzdialenosti od živého ter?a by totiž upozornil po?etnú Steinhübelovu ochranku na lokalizáciu strelca. Rozhodujúcim faktorom musela by? preto presnos? stre?by a ?as na únik z miesta ?inu. Strelca by mohlo nebezpe?ne zdrža? ru?né prebíjanie zbrane so záverom Mauser, vybaveným tromi uzamykacími ozubmi.

DVE SPÚŠTE?
V inkriminovanú noc, nieko?ko sekúnd pred výstrelom, zatla?il strelec na zbrani napína?ik umiestnený iba nieko?ko milimetrov od spúšte. Balistik vysvetlí: “Napína?ik upravuje predpätie bicieho mechanizmu. Inými slovami, postará sa o to, aby bola v okamihu stre?by spúš? citlivejšia, teda, aby reagovala už na jemné zatla?enie.”

Po?ovníci chcú ma? istotu, že ter? neminú zbyto?nou technickou chybou vo finále stre?by. Aj náboje preto vyberajú tak, aby sa zviera dlho netrápilo. Štvrtého augusta vyletela z hlavne sauerky polopláštová strela z po?ovného náboja.

“Má vä?ší raniaci ú?inok. Kým plnopláš?ový projektil telom loveného zviera?a iba preletí a zver ešte môže pobehova? po revíri ranená a trápiaca sa, polopláš? sa pri náraze do ter?a za?ne otvára?. Vytvorí hríbik, ktorý hrnie pred sebou materiál, tkanivo a viac trhá…”

Vyšetrovatelia dnes ešte s ur?itos?ou nevedia, z akej presnej vzdialenosti zarachotil výstrel. Údaje sa rozchádzajú s rozdielnos?ou desiatok metrov, preto sú balistici na pochybách pri ur?ovaní dopadovej energie strely.

Balistik uzavrie: “Pracujeme na tom, už o nieko?ko dní toto tvrdenie nemusí by? pravdou.”

©MOMENT – Autor: JURAJ MRAVEC – http://moment.ref.megaloman.sk/1999-42/index.html

Spôsob, akým bol zavraždený kontroverzný podnikate? Peter Steinhübel, prezývaný Žalu?, sved?í o tom, že vrah – odstre?ova? dobre poznal zvyky svojej obete. Pri jej takmer dokonalej telesnej ochranke bolo možností ako Žalu?a fyzicky zlikvidova? naozaj ve?mi málo. Možno aj preto vrah použil strelu dum – dum nielen s takzvaným trhacím efektom, ale aj efektom definitívy, že obe? na stopercent neprežije. Pod?a dostupných súvislostí sa ukazuje, že Žalu? vedel, kto mal záujem na jeho vražde.

Tých, ktorí chceli “odstavi?” Žalu?a, bolo neúrekom, no tých, ktorí si to skuto?ne mohli dovoli?, bolo iba zopár. Pod?a informácií z hodnoverných zdrojov sa MOMENTU podarilo zisti?, že by to nemusela by? ani ukrajinská, ?i albánska mafia. Jednou z viacerých verzií motívu je, že za vlastnou smr?ou by si mohol stá? sám Žalu?. Presne pod?a intencií ?udového príslovia spadol do jamy, ktorú inému kopal.

Kame?om úrazu by mala by? Tatravagónka Poprad, v ktorej bol jedným zo spolumajite?ov. Vždy túžil by? jej vä?šinovým vlastníkom. Prvýkrát sa o získanie rozhodujúceho balíka akcií mal pokúsi? pred dvoma rokmi, kedy záhadne a na slovenské pomery naozaj netradi?ne zmizol prednosta Okresného úradu v Poprade Vladimír Bachleda. Na ceste domov z garáže, kde zaparkoval auto, sa jednoducho stratil ako nesvojprávny ?lovek. Nieko?ko hodín predtým s ním údajne neúspešne rokoval Žalu?. Od akcionára Vladimíra Bachledu chcel odkúpi? jeho podiel, aby mal v Tatravagónke rozhodujúce slovo. Vraj sa nedohodli. Odvtedy prednostu Okresného úradu v Poprade nikto nevidel. Hlášky o tom, že si užíva v brazílskom Rio de Janeiro, sa v nových súvislostiach ?oraz jasnejšie javia ako “kohosi” zámerná dezinterpreta?ná kampa?.

SPOLUVLASTN?K ONDREJ Ž.
?alšia Žalu?ova snaha o ovládnutie popradskej vagónky údajne smerovala k Ondrejovi Ž., ktorý sa nejakým spôsobom dostal k Bachledovmu balíku akcií a disponoval ním. Tým sa stal druhým najvýznamnejším akcionárom. Hne? po Žalu?ovi. V týchto súvislostiach je zaujímavý fakt, že Ondrej Ž. je ozna?ovaný za bossa popradského podsvetia. Dalo by sa predpoklada?, že ako ?udia z druhej strany zákona budú navzájom spolupracova?. Medzi oboma však vládli napäté vz?ahy. Pod?a informácií, ktoré sa MOMENTU podarilo získa?, situácia spred nieko?kých dní, ke? bol zadržaný expríslušník Slovenskej informa?nej služby, pravdepodobne rozhodla o tom, že Peter Steinhübel, alias Žalu?, je po smrti. ?o sa vlastne stalo?

Kriminálnej polícii sa v sú?innosti so špeciálnymi zložkami ministerstva vnútra podarilo odhali? pripravovaný atentát na bossa Ondreja Ž. Hoci expríslušník SIS v tomto prípade zatia? vystupuje iba ako objednávate? vykonávate?a vraždy, zdá sa, že skuto?ným objednávate?om bol niekto iný – na jednej strane dostato?ne opatrný, na strane druhej dostato?ne nekompromisný ?lovek. Pod?a všetkého ním mal by? Žalu?. Lenže polícia zistené skuto?nosti oznámila Ondrejovi Ž. O pár dní nato skonal Žalu?.

KTO BOL ŽALU??
Peter Steinhübel bol bratislavským podnikate?om, ktorý už pred rokom 1989 nezákonne “veksloval” so zahrani?nými devízami a valutami. A zbohatol na tom. Okrem Tatravagónky Poprad a Bratislavských mraziarní bol aj konate?om ?alších podnikov ako napríklad Stratos, Intercontinental, Kyjev a iných. Od roku 1993 pôsobil ako podnikate?, ale zárove? bolo verejným tajomstvom, že mal úzke kontakty s podsvetím, v ktorom mal významné slovo. Bol prezidentom agentúry Queen of Slovakia – sú?aže krásy i ?lenom rady Konta Nádeje. V poslednom ?ase sa ešte aktívnejšie zapájal do spolo?enského života. Mal výborné kontakty s niektorými, aj bývalými, politikmi najmä z HZDS.

Naposledy ho návštevníci mohli vidie? na Eurotel Elite Model Look. Jeho ve?kou slabos?ou boli ve?mi mladé diev?atá. Z obdobia spred šiestich rokov je známy aj incident s jednou, vtedy sedemnás?ro?nou, modelkou Pavlou H., ktorú mal údajne aj znásilni?. Pavla H. sa neskôr chcela vymani? spod jeho vplyvu. Žalu? ju navštívil v Paríži, kde v tom ?ase fotografovala pre reklamnú agentúru a ohrozoval ju nožom. Nútil ju, aby sa s ním vrátila na Slovensko. Na zásah agentúry vtedy policajti Žalu?a zadržali a neskôr vyhostili z Francúzska. Pavla H. sa istý ?as pred ním skrývala v nemeckom Mníchove. Neskôr tá istá Pavla H. zahynula pri autonehode v Bratislave. Údajne na aute od Žalu?a.

Podnikate? Peter Steinhübel bol doteraz ter?om piatich neúspešných atentátov. V roku 1993 ho pred domom jeho rodi?ov v bratislavskej Petržalke vážne postrelili. Zo zranení sa lie?il nieko?ko mesiacov. O rok neskôr pravdepodobne pred?asne explodovala nálož pod jeho automobilom pred bratislavským Quenn`s Pubom práve v ?ase, ke? sa k nemu blížil. Detonácia mu poranila iba ruku. Odvtedy si pre svoju bezpe?nos? dal vyrobi? opancierovaný mercedes za vyše dvadsa? miliónov korún. Okná vozidla odolajú stre?be zo samopalu a explodujúci granát by automobilový tank maximálne nadvihol, bez ?alšieho ni?ivého ú?inku.

Najzvláštnejším zostával tohtoro?ný májový pokus o Žalu?ovu fyzickú likvidáciu. Správu o ?om priniesla iba TV Markíza, ale sám Peter Steinhübel ju na druhý de? dementoval. Dokonca sa vyhrážal žalobou, lebo na základe tejto informácie vraj jeho firma prišla o nieko?komiliónový obchod. Šéf slovenských vyšetrovate?ov generál Ivor však v pondelok potvrdil, že májový atentát na Žalu?a sa naozaj stal. Skuto?ne na Bajkalskej ulici doteraz neznámi páchatelia strie?ali na jeho Mercedes Jeep, ktorý sám riadil. Oknami vozidla preletelo nieko?ko striel. Dokonca jedného zo Steinhübelových ochrankárov zranila strela do ramena. Na Žalu?ovu žiados? mali všetci prítomní o neúspešnom pokuse o jeho fyzickú likvidáciu ml?a?. Ochrankár, ktorý vyh?adal lekársku pomoc uviedol, že sa postrelil sám.

PASY A TELEV?ZIE
Dvanásteho júla Petra Steinhübela v rámci blokácie cestovných dokladov zadržali na slovensko – po?skom hrani?nom priechode v Trstenej. Generál Ivor však v ?ase našej uzávierky ešte nevedel, ktorý policajný útvar požiadal o blokáciu jeho dokladov. Lenže Steinhübel mohol pokra?ova? v ceste do Po?ska hne? nato, ako colným a pasovým orgánom predložil pravý diplomatický pas Libérijskej republiky na jeho meno, v ktorom mal aj platné vízum do Po?ska. V ?iernom Mercedese 500 s ním vtedy cestovali Marko H. a Veronika L. Vozidlo malo takzvanú do?asnú, respektíve prepravnú poznávaciu zna?ku. Viezol ho, aby slúžilo v libérijských diplomatických službách.

V jeho prípade išlo už o druhý prípad s falšovaným cestovným dokladom. Vlani to bola kauza s albánskym diplomatickým pasom. Peter Steinhübel sa vydával za honorárneho konzula Albánskej republiky. Ministerstvo zahrani?ných vecí tejto krajiny tento doklad ozna?ilo za falošný. Nebol však stíhaný za trestný ?in falšovania úradnej listiny, lebo ho vraj nikdy úradne nepredložil a teda nemal na neho kto poda? trestné oznámenie. Žalu? údajne vlastnil aj pasy iných krajín.

Zaujímavým zostáva, že meno Petra Steinhübela sa objavilo aj v kauzách oboch súkromných televízií na Slovensku. Pod?a našich neoficiálnych informácií spolu s Gamatexom stál za kauzou televízie Markíza, ktorá vypukla vlani pred parlamentnými vo?bami. Neúspešný pokus vstúpi? do tohto komer?ne najsledovanejšieho média kompenzoval doteraz nevídanou dražobnou kúpou licencie horibilne zadlženej televízie VTV. Žalu? síce oficiálne tvrdil, že nie je majite?om spolo?nosti Satel Média, ktorá v spomínanej televízii zabezpe?uje vysielanie, ale mnohé indície nazna?ujú, že v pozadí “kúpy VTV” stál práve on.

Pri domovej prehliadke Žalu?ovho domu v Pezinku policajti okrem samopalu, ktorý mal v ilegálnej držbe, našli aj ve?ké množstvo dokumentov sved?iacich o jeho mimoriadnych podnikate?ských aktivitách. Minister vnútra SR Ladislav Pittner ich však kvôli prebiehajúcemu vyšetrovaniu odmietol konkretizova?. Potvrdil len, že verzia vz?ahov Žalu?a a Ondreja Ž. z úvodu nášho ?lánku sa tiež skúma. Minister Pittner po?et verzií atentátu na Žalu?a nešpecifikoval. Pripomenul, že vychádzajú tiež z nieko?kých vyšetrovacích verzií z predošlých neúspešných pokusov. Vo výsluchoch vtedy Žalu? hovoril o svojich potenciálnych vrahoch. O prepojení Žalu?a s predstavite?mi bývalej SIS a politickými špi?kami “vedenia” Slovenskej republiky sa vyjadril tiež neutrálne: “Skúmame to.”

NA ŠIESTY RAZ
Ža?u? prišiel štvrtého augusta ve?er do objektu Bratislavských mraziarní a. s. na Tren?ianskej ulici na svojom nieko?komiliónovom Ferrari, ktoré sledovalo vozidlo zn. VW Golf s jeho dvoma ochrankármi. Vrátnik Žalu?a vpustil cez vyklápaciu garážovú bránu, ochranku cez rampu. Práve v ?ase, ke? prestupoval do svojho opancierovaného mercedesu sa ozval jediný výstrel. Prvé indície smerovali k záveru, že odstre?ova? na svoju obe? pravdepodobne ?íhal na niektorej zo striech podniku. Ako spresnil generál Ivor, z doterajších výsledkov vyšetrovania vyplynulo, že vrah strie?al z proti?ahlého opusteného objektu bývalého Milexu. V okolí asi sto metrov od pozície odstre?ova?a policajti našli smrtiacu zbra? opakovaciu pušku zna?ky Sauer and Sohn. V nábojovej komore bola ešte nábojnica a v zásobníku ?alšie dva dum – dum náboje. Projektil z tela balistici stotožnili s nájdenou zbra?ou.

Strela Žalu?a zasiahla do chrbta. Špeciálny projektil mu roztrhal ?revá, pe?e? a ?alšie vnútornosti. Išlo o strelu s polopláš?om. Aby mala ?o najú?innejší efekt olovená špi?ka sa oby?ajne narezáva do kríža alebo sa do nej vyv?ta otvor a naplní ortu?ou. Takto vystrelený projektil po náraze v tele tzv. blúdi a trhá, ?o mu príde do cesty. Napriek takmer dokonalej ?innosti jeho osobnej ochranky, ktorú si školil z ?udí, ktorých ve?mi dobre poznal, neunikol vražednému útoku.

Peter Steinhübel, alias Žalu?, ?ažkým zraneniam pod?ahol piateho augusta tohto roku nieko?ko minút po polnoci v ružinovskej nemocnici.

©MOMENT – Autor: PETER CHRENKO – http://66.249.93.104/search?q=cache:alrbBrCI7qUJ:moment.megaloman.sk/1999-33/cl04.html+Peter+Steinh%C3%BCbel&hl=sk

Slovenské podsvetie sa rozlú?ilo s ?alšou významnou postavou. Petra Steinhübela profesionálnym spôsobom odstránil ostre?ova?, ktorý musel ma? zmapované zvyky svojej obete. Inak by ho neprekvapil tam, kde sa cítil najistejšie – v Bratislavských mraziar?ach, uvádza SME. Nie je vylú?ené, že niekto sa bude usilova? po jeho odchode zo scény zmocni? obchodného teritória, ktoré ovládal. Takýto vývoj by mohol potvrdzova? verziu, že vražda mala klasické mafiánske pozadie.

Rovnako je však pravdepodobná ?alšia klasická verzia, pod?a ktorej si likvidáciu Steinhübela želal niekto, kto ho ve?mi nemal rád. A takých bolo nielen v Bratislave ve?a, pri?om denník SME dodáva, že siahnu? na Steinhübela nebola mali?kos? napriek jeho povestnej neopatrnosti.

S pravdepodobnos?ou hrani?iacou s istotou nie je možné od seba oddeli? tohtotýžd?ovú vraždu Petra Steinhübela a májový pokus o jeho zastrelenie, ku ktorému došlo na Bajkalskej ulici v Bratislave, pokra?uje SME. Vtedy neznámi páchatelia na?ho strie?ali z idúceho auta a nezasiahli ho pravdepodobne iba ve?kou náhodou. Existuje teda ?alšia alternatíva, že snajper z Bratislavských mraziarní a strelci z Bajkalskej ulice reprezentovali pravdepodobne rovnaké záujmy.

Májový pokus o vraždu sa odohral iba dva dni pred tým, ako licen?ná rada odsúhlasila prechod vysielacej licencie VTV na spolo?nos? Satel Media. Túto firmu síce vlastní bývalá programová riadite?ka TV Markíza Tatiana Heldová, ale vo všeobecnosti je známe, že v jej pozadí stál Steinhübel.

Týmto ?ahom Steinhübel vypálil rybník šéfovi Markízy Pavlovi Ruskovi, ktorého ochra?ujú Ukrajinci ve?kého bossa Ivana Ivanovi?a M., skrývajúceho sa vo Francúzsku. Mafie tohto typu a pôvodu, bez oh?adu na zámery toho, komu slúžia, riešia problémy vždy po svojom. Udalosti v mraziar?ach by ich štýlu zodpovedali, dodáva SME.

©SITA – 7.August 1999 0:23 – http://mesto.sk/prispevky_velke/bratislava/
mraziveudalostivm933978216.phtml