(SME) — František Borbély (39) si to nevie vysvetliť. Koncom novembra priletel do Washingtonu v USA, a chcel pokračovať v lete do Orlanda na Floride, kde vlastní dom.

Mal v pláne niekoľko týždňov odpočívať, chytať ryby, nakupovať, tak ako to urobil desaťkrát za posledných päť rokov.

Dovolenka sa však skončila skôr, ako sa začala. Namiesto relaxu mu priamo na americkom letisku zrušili jeho platné desaťročné víza do Spojených štátov, a vyhostili ho z krajiny ako nežiaducu osobu.

Borbély, ktorého meno sa objavilo pred rokmi v tzv. mafiánskych zoznamoch, ktoré unikli z polície, nechápe, prečo ho na letisku otočili a jeho dvaja spolucestujúci mohli pokračovať. Pýta sa, či môže za to jeho výzor? Je veľký, nebol oholený, mal na sebe traky. Je dôvodom, že cestoval bez batožiny s šesťtisíc dolármi vo vrecku?

Na letisku mu povedali, že musí absolvovať špeciálny pohovor na imigračnom oddelení. Jeho pracovník Brett Penberthy mu oznámil, že je podozrivý zo spáchania trestného činu možnej emigrácie do USA.

„Vysvetlil som mu, že mám na Slovensku podnikateľské aktivity, rodinu, takže nemám dôvod ostávať v USA, ale mi to nepomohlo,“ povedal Borbély.
Ponížili ho

„Bolo neprehliadnuteľné, že úradník rozhodoval podľa sympatií k jednotlivým turistom a podľa svojej nálady. Po ukončení rozhovoru mi (Penberthy) s úsmevom oznámil, že za krátku chvíľu budem odvedený do odletovej haly a vyhostený z USA do Frankfurtu. Konkrétny dôvod mi neoznámil.“

Borbélyho právnik Ľubomír Schweighoffer poslal sťažnosť na americké veľvyslanectvo v Bratislave. Nielen pre to, že bol vyhostený. Tvrdí, že Penberthy ho ponížil, a „porušil jeho základné ľudské práva“.

Zámerne ho vraj nechali čakať, aj keď bol medzi prvými zo zhruba 30 ľudí, ktorí mali absolvovať pohovor, napriek tomu, že vedeli, že mu čoskoro odletí lietadlo na Floridu.

Nedali mu jesť ani piť. Pustili ho iba na toaletu pre invalidov, hoci vedľa boli toalety pre verejnosť, „čo bolo pre mňa ponižujúce“, povedal Borbély.

„Ich prístup bol veľmi neprofesionálny, bolo mi zrejmé, že som osoba, na ktorej si idú vybiť svoje komplexy,“ hovorí. Schweighoffer pripustil, že „možno Fero bol na nich trošku hrubý“, ale to neospravedlňuje subjektívny prístup Američanov k tomu, koho pustia do krajiny a koho nie.

„Mohlo sa to stať komukoľvek.“ Je pravdepodobné, že podobná vec sa stala viacerým Slovákom.
V tomto prípade však ide o Františka Borbélyho, ktorého meno sa objavilo medzi „borbélyovcami“ z Bratislavy na tzv. mafiánskych zoznamoch, ktoré unikli z polície v roku 2005.

Pre políciu starý známy
Pred troma rokmi ho polícia obvinila z hrubého nátlaku. Vraj so svojou skupinou nútil platiť majiteľov bratislavských reštaurácií jeho skupine. Chceli od nich sedem až desaťtisíc korún mesačne. Prokurátor prípad stále rieši.

Podľa prepisu pohovoru s imigračným úradníkom vo Washingtone sa Borbélyho spýtali, či „bol niekedy zatknutý niekde vo svete“. Odpovedal: „Nie“. Ďalšia otázka úradníka bola: „Boli ste zapletený do trestnej činnosti niekde vo svete?“

Odpoveď Borbélyho: „Nikdy ma nikto z ničoho neobvinil, nebol som nikdy zapletený do trestného konania.“

Na otázku SME, prečo pri pohovore nehovoril pravdu, Borbély odpovedal, že „platí prezumpcia neviny. Žiadne dôkazy nie sú, lebo som nič neurobil“.

Dodal, že si myslel, že sa ho imigračný úradník pýtal, či sa dostal do problémov so zákonom v Spojených štátoch. Borbély sa s úradníkom rozprával prostredníctvom tlmočníka.

Pravý dôvod môžu tajiť
Simon Hankinson, konzul Spojených štátov v Bratislave, povedal, že príslušníci imigračného oddelenia na území USA majú široké právomoci. Môžu rozhodnúť, koho pustia do krajiny a koho nie. Potvrdil, že oficiálny dôvod nemusí byť často ten skutočný dôvod, prečo niekoho vyhostia.

Informácia, že Borbély má desaťročné podnikateľské víza do USA, odznela na Krajskom súde v Bratislave v marci 2007, keď ho nevzali do väzby. Pracovníci amerického veľvyslanectva vtedy odmietli informáciu potvrdiť alebo vyvrátiť.

Hankinson hovorí, že v počítačovom systéme pri mene Borbély mohol mať imigračný úradník „poznámku“.

Borbély však žiada vyšetrenie úradníkovho postupu. Vraj „nemal ani predstavu, kde sa nachádza Slovensko“, a svojím konaním ukázal USA ako „obraz povýšeneckosti, zlovôle a zneužívania svojho postavenia“.

Zákaz vstupu mu môže spôsobovať problémy. V texaskom Houstone má založený podnik Borbely and Company. Na Floride má dom, tvrdí, že na bankovom účte v USA má 28-tisíc dolárov. „Ak teraz nemôžem navštíviť Spojené štáty, čo sa stane s mojím majetkom?“ pýta sa.

Rozhodol sa, že do svojich podnikov na Slovensku už nebude objednávať americký tovar ako Coca Cola, Pepsi alebo cigarety Marlboro. „Nemôže im byť ľahostajné, aký imidž má Amerika vo svete. Ale nechcem, aby to vyzeralo ako vydieranie.“

Traky vstupu nebránia
O tom, ako si strážia Američania vstup do krajiny, hovorí SIMON HANKINSON, konzul veľvyslanectva Spojených štátov amerických v Bratislave.

Ak sa osoba, ktorej meno sa objavilo na „mafiánskych zoznamoch“, snaží vycestovať do Ameriky, má šancu sa tam dostať?
Ak máme informácie od vlády alebo z polície cudzej krajiny, že konkrétny cestujúci má trestný záznam, alebo ho vyšetrujú, vždy to dáme do systému, aby sme ho mohli poriadne vyšetriť, keď si požiada o vízum. Ale rozhodnutie, či niekoho vpustíme do krajiny, spraví imigračný úradník na mieste.

Aké má kompetencie?
Veľmi široké, ale nie ľubovoľné. Časť imigračného zákona, ktorá určuje, komu môže byť odmietnutý vstup, má niekoľko strán. Obsahuje všetko, od členstva v nacistickej strane, k tomu, či má nákazlivé choroby, alebo či je člen kriminálnej skupine.

Františkovi Borbélymu imigračný úradník oznámil, že má podozrenie, že chce emigrovať do Spojených štátov. Čo takéto vyjadrenie vlastne znamená?
To je len fráza, ktorá sa dá aplikovať v rôznych kontextoch.

Ale čo konkrétne to znamená v Borbélyho prípade? Má majetok, rodinu a podniká na Slovensku. Prečo by bol zrazu podozrivý, že chce utiecť?
Je možné, že odvtedy, ako dostal víza (v roku 2002 – pozn. red.), sa objavili nové informácie. Ak to dostali do rúk ľudia z imigračného personálu, je možné, že chceli, aby si znovu požiadal o víza.

Ale prečo by musel vôbec mať vízum? Nezrušili ste túto povinnosť pre Slovensko?
Slovensko je súčasťou Visa Waiver Program, ktorý umožňuje cestovať do USA do 90 dní bez povinnosti získať vízum. Tak cestuje drvivá väčšina Slovákov. Menej ako percentu odmietnu vstup na hranici, pretože nespĺňajú požiadavky tohto programu. Napríklad tým, že máme dôvod veriť, že pri žiadosti o vízum skrývali informáciu.

Borbély tvrdí, že ho odmietli vpustiť, pretože mal traky a vyzeral neupravene a príslušníci si na ňom len vybíjali svoje komplexy. Je možné, že by ho odmietli len pre jeho výzor?
Pochybujem o tom. V minulosti bolo veľa rozruchu, že sú ľudia posudzovaní na základe farby pleti alebo veku, úradníci si preto na to dávajú veľký pozor. Teraz sa nám sťažujú staré ženy, že sa tiež musia podrobiť prehliadkam. Príslušníci používajú všetky nástroje a informácie, ktoré majú k dispozícií, to však neznamená, že si automaticky vyberajú veľkých chlapov s trakmi, aby ich vyradili.

Podozriví cestujú do zahraničia radi
Ľudia vnímaní ako súčasť organizovaného zločinu chodia do cudziny oddychovať aj podnikať. Často je pre nich prechod štátnych hraníc bezproblémový.

František Borbély nie je jediný Slovák vnímaný ako súčasť organizovaného zločinu, ktorý bežne cestoval do cudziny. Napríklad bratislavský mafián Jozef Svoboda, ktorého zabili v roku 2004, dlhodobo žil vo Švédsku. Mal dom aj vo Francúzsku, kde často oddychoval.

Svobodov blízky človek Ivo Ružič, ktorý bol terčom neúspešného bombového atentátu v bratislavskom Ružinove v roku 2004, sa teraz podľa jeho známych venuje svojmu vinohradu vo Francúzsku.

Na Floride má dom, na Slovensku Mitickú
Bývalý policajt Libor Jakšík, ktorého meno sa tiež objavilo v mafiánskych zoznamoch, kde figuroval ako popredný člen skupiny tzv. jakšíkovcov z Bratislavy, má dom v meste Boca Raton na americkej Floride. Patrí mu tam od roku 2002 aj firma Jakso, Inc.

V októbri tohto roku sa podľa jeho právnika Mariána Košuta bez problémov vrátil na Slovensko, kde uspel v súdnom spore o vlastníctvo minerálky Mitická.

S Jakšíkom sme sa pokúsili spojiť, v jeho dome na Floride však nikto neodpovedal na telefón.

Černáka Česi vrátili
Nie každý mafián prekračoval hranice tak pohodovo. Boss bossov Mikuláš Černák utiekol pred zákonom do Čiech, no v roku 2003 ho vrátili na Slovensko českí kuklači.

Peter Steinhübel, známy ako Žaluď, sa v roku 1998 nedostal na Slovensko s falšovaným albánskym diplomatickým pasom. Rok po tom mal problémy na poľskej hranici, kde sa snažil použiť diplomatický pas africkej Libérie.

Karol Mello z Prievidze stále unika pred medzinárodným zatykačom. Naposledy bol odfotografovaný v Španielsku, kde v pohode dovolenkoval.

Zdroj:  SME.sk | Bol na zozname mafiánov, USA ho nevpustili. pondelok 7. 12. 2009 | Tom Nicholson | Diskusia SME

Mafianske zoznamy ( Maj 2005)

Ak neviete, kto ste, skúmate, kto v skutočnosti býva vo vedľajšom byte alebo kto sa skrýva pod maskou neobľúbeného príbuzného, zožeňte si „mafiánske zoznamy“. Slovensko nimi momentálne žije. Korupčné aféry, nedokonalé zákony, hádky politikov sú zabudnuté. Aspoň nateraz. Verejnosť dostala novú hru, zoznamy záujmových skupín osôb, ktoré sa šíria internetom ako blesk. A dostane sa k nim skoro každý. Aj ten, kto na zozname figuruje. Minister vnútra Vladimír Palko pre médiá povedal, že polícia podobné zoznamy nevytvára, a preto nejde o žiadny únik informácií ani o trestný čin. „Ak takéto zoznamy vznikli z iniciatívy niektorého z policajtov, je to jeho osobná záležitosť,“ dodal Palko. Zrejme pravdou bude opak. Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Nitre vypracovalo totiž podobný zoznam „mafiánov“. Kópiu prísne tajného dokumentu, podpísaného a schváleného vysokým policajným predstaviteľom, sme našli v pondelok v pošte.

Bratislavský zoznam: Prvý raz prenikli na verejnosť takzvané mafiánske zoznamy koncom mája. Tie obsahovali informácie o osobách, ktoré údajne patria k podsvetiu. Bratislavskú časť týchto zoznamov poskytol médiám človek, ktorý sa na nich nachádza. Pobúrilo ho, že ho podľa neho polícia označila za člena zločineckej skupiny. Zoznam obsahujúci takmer 200 mien je rozdelený podľa názvov skupín na takáčovcov, jakšíkovcov, borbélyovcov a ďalšie tzv. záujmové osoby. Pri takmer každej osobe je rodné číslo, adresa a vozidlo, na ktorom jazdí, jeho evidenčné číslo a názvy firiem, na ktoré sú tieto autá písané. Tiež sú v ňom uvedené čísla zbrojných preukazov, typy a počty zbraní, ktoré evidované osoby vlastnia.

Hotely a reštaurácie: O niekoľko dní prenikla na verejnosť ďalšia časť zoznamov. Tá obsahovala názvy dvadsiatich štyroch známych bratislavských hotelov, krčiem, barov a reštaurácií. Pikantné pritom je, že polícia podľa šéfa ochrankárov Jána Packu viaceré z týchto miest považovala za bezpečné. V zozname boli uvedené dokonca podniky, do ktorých chodia chránené osoby a zahraničné návštevy. Tento zoznam však polícia obhajuje. Tvrdí, že môže zbierať informácie takéhoto charakteru. Pri každom podniku je pritom poznámka – mladiství, drogy, cudzinci a podsvetie.

Hľadá sa vinník: Prezident Policajného zboru SR Anton Kulich prikázal odboru kontroly Prezídia PZ SR preveriť medializované informácie vo veci zverejnených údajných zoznamov záujmových osôb. „Ak odbor kontroly zistí podozrenie zo spáchania trestného činu, vec odstúpi Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR, ktorý okamžite začne trestné stíhanie vo veci. Ak sa preukáže, že sa stal trestný čin a bude dokázaná vina konkrétnemu páchateľovi, budú okrem trestnoprávnej zodpovednosti vyvodené aj personálne opatrenia,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré agentúre SITA poskytol hovorca policajného prezídia. Ako dodal, polícia v súlade so zákonom eviduje zoznamy záujmových osôb. Nielen tých, ktoré páchajú trestnú činnosť, ale aj osôb podozrivých zo spáchania závažnej trestnej činnosti. Podľa denníka SME mafiánske zoznamy unikli na verejnosť z okresného policajného riaditeľstva v Bratislave, ktoré ich malo vypracovať v máji po rozkaze prvého viceprezidenta Policajného zboru SR Jaroslava Spišiaka „ísť mafii po krku“. V zoznamoch sa ocitol napríklad podnikateľ Marián Kočner či syn predsedu predstavenstva spoločnosti Orange Ladislava Reháka Martin. Podľa Ladislava Reháka v zozname je meno jeho syna preto, že bývajú na tej istej ulici ako Piťo, šéf jednej zo skupín bratislavského podsvetia.

Všetko sa začalo ešte minulý rok, keď vydal policajný prezident Anton Kulich rozkaz, ako postupovať proti otvoreným prejavom demonštrácie sily podsvetím.

Po sérii vrážd vplyvných mafiánov (Svoboda, Čongrády, Havaši) totiž podnikli špičky podsvetia protiopatrenia. Z obavy pred ďalšími „popravami“ si napríklad zabezpečili pancierované autá, nepriestrelné vesty a posilnili vlastnú ochranku. „Keď začali drzým a arogantným spôsobom prejavovať svoju silu aj na verejnosti, polícia musela zakročiť,“ povedal .týždňu vysokopostavený zdroj z prostredia polície, ktorý si neželá byť menovaný.

Jedným z impulzov zmeny policajnej taktiky bol podľa neho fakt, že momentálne najsilnejšia bratislavská skupina – takzvaní piťovci – sa začala pohybovať na „géčkových“ mercedesoch so strieľňami na oknách.
„Keď išli cez križovatku, zastavili premávku, aby mohli prejsť. Svoju silu demonštrovali aj v reštauráciách – bossovia sa zabávali a vonku ich strážili ozbrojení vyholení muži v maskáčoch, v nepriestrelných vestách a podobne,“ hovorí náš zdroj. Ozbrojení muži sa dokonca začali stretávať v bratislavskom Auparku – v sobotu dopoludnia, keď je v ňom hustá koncentrácia rodín s malými deťmi…

.permanentné razie
Policajti na celom Slovensku mali teda podľa Kulichovho rozkazu kontrolovať záujmové osoby z prostredia podsvetia, ktoré vzbudzujú verejné pohoršenie a nerešpektujú predpisy a zákony. Zmyslom rozkazu však bola aj prevencia proti falošným alibi.

Keď napríklad policajti zastavia a zdokladujú konkrétneho mafiána, v prípade, že sa zapletie do nejakej vraždy alebo inej trestnej činnosti, bude možné spätne skontrolovať, kde sa v tom čase nachádzal.

Napriek Kulichovmu rozkazu sa však niekoľko mesiacov nič nedialo. Policajti kontrolovali podozrivé osoby len formálne, čo sa najvypuklejšie prejavilo v Bratislave – „mekke“ podsvetia. Krajský policajný riaditeľ Ľudovít Mihál sa spamätal až po dôraznom upozornení, že ak nebudú jeho ľudia v teréne aktívnejší, príde o svoju funkciu. Krátko nato inicioval vznik mobilných zásahových jednotiek – na okresnej aj krajskej úrovni. Dokopy je ich deväť a pozostávajú z dopravných a poriadkových policajtov, kriminalistov a kukláčov. Ich úlohou je monitorovať reštaurácie a verejné priestranstvá, kde sa schádzajú záujmové osoby – a kontrolovať, či nemajú pri sebe nelegálne držané zbrane, drogy, výbušniny a podobne.

Podobné razie teda vykonáva polícia cielene a denne – dokonca aj tak, že ak zbadá policajt na ulici podozrivé auto, je jeho povinnosťou kontaktovať spomínanú jednotku, ktorá za ním okamžite vyrazí. Raz za čas sa uskutoční aj väčšia akcia – pred dvoma týždňami napríklad polícia uzavrela časť bratislavského centra a „prešacovala“ niekoľko nočných podnikov. Šéf spomínanej skupiny piťovcov – Juraj O. – bol dokonca nedávno kontrolovaný 13-krát za deň. Čoraz nervóznejšie podsvetie sa teda začalo nedobrovoľne vysúvať mimo hlavného mesta – napríklad aj do blízkeho Pezinka. Ani tam mu však polícia nedala pokoj.

.akcia Pezinok
V druhej polovici mája sedel bratislavský policajný šéf Ľudovít Mihál v pezinskej reštaurácii Rezident. Po nejakom čase mu služobne volal jeden z funkcionárov ministerstva vnútra – Mihál teda vyšiel s mobilom pred reštauráciu, kde bol lepší signál. Pred podnikom sa už koncentrovali podozrivé autá zo seneckými ešpézetkami.

„V poslednom období začalo asi 15 hrubokrkých mladíkov obchádzať mesto. Sem-tam do niekoho drgli, prípadne sa spýtali majiteľa reštaurácie, či ho niekto chráni a podobne,“ opisuje náš zdroj atmosféru v Pezinku, kde sa už začali zgrupovať aj ľudia, ktorí kedysi podliehali Petrovi Havašimu. Tohto seneckého mafiána zastrelili minulý rok na bratislavskom Prístavnom moste.

Ani krízové zasadnutia slovenskej vlády si nezaslúžili toľkú pozornosť ako spomínané mafiánske zoznamy. Každý si už akosi zvykol, že čas od času nás vláda straší svojou nestabilitou a neustále upriamuje našu pozornosť na seba. Len aby sme veľmi nehovorili o vládnych zákonoch, korupcii. Prečo sa teda objavili na verejnosti zoznamy mafiánov ?

Riaditeľ SIS generál Pitner pre médiá vyhlásil, že „ SIS takéto zoznamy nevedie“. Ak by to aj bola pravda, stále to neznamená, že zoznamy mafiánov sú podvrhom. Mafiánske zoznamy môžu byť stále výstupom iných silových rezortov. Od polície až po vojenskú rozviedku..

Denník SME priniesol dňa 17.6.2005 správu o tom, že mafiánske zoznamy unikli na verejnosť z Okresného obvodného riaditeľstva v Bratislave, ktoré ich malo vypracovať v máji, po rozkaze prvého viceprezidenta Policajného zboru Jaroslava Spišiaka “ísť mafii po krku”.

Ľudia, ktorí sa na nich našli, ich potom posunuli do televízie Markíza a poslancovi SDKÚ Romanovi Vavríkovi. Ten dokonca vyhlásil, že keď sa sám ako člen brannobezpečnostného výboru NRSR zaujímal o Zoznamy záujmových osôb Polície , nebolo mu umožnené do nich nahliadnuť. Preto ho prekvapilo, keď sa dostali novinárom.

Ľudia, ktorí zverejnili „ zoznamy mafiánov “ chceli poukázať na nízku úroveň zabezpečenia v silových rezortoch a tak odviesť pozornosť od svojich mien, prípadne spochybniť zoznamy, vzhľadom k ich zverejneniu.

V médiách sa však objavili okrem vážnych tvrdení o nízkej bezpečnosti informácií aj informácie, že sa obchoduje s informáciami, ktoré má k dispozícii Polícia a teda i s mafiánskymi zoznamami. To zo Slovenska robí poriadnu banánovú republiku.

V zoznamoch sa ocitol napríklad podnikateľ Marián Kočner, či syn predsedu predstavenstva spoločnosti Orange Ladislava Reháka Martin. Podľa Ladislava Reháka mafiánske zoznamy obsahujú aj jeho syna preto, že bývajú na tej istej ulici ako Piťo, šéf jednej zo skupín podsvetia.

Zoznamy mafiánov su rozdelené na viac častí. Menný zoznam prevažne podnikateľov obsahuje okrem ich rodných čísel a adries napríklad aj evidenčné čísla áut, ktoré používajú. Minister vnútra Vladimír Palko na tlačovej besede vo štvrtok povedal, že polícia podobné zoznamy nevytvára a preto nejde o žiadny únik informácií ani o trestný čin. Ak takéto zoznamy vznikli z iniciatívy niektorého z policajtov, je to jeho osobná záležitosť, dodal Palko.

Poslanec za SDKÚ Roman Vavrík je presvedčený, že každá krajina podobné zoznamy (zoznamy záujmových osôb) vytvára, neverí tak tvrdeniu ministra vnútra a ďalej ku kauze mafiánske zoznamy dodáva: „ Jednotliví policajti, ktorí mali k dispozícii v rámci svojej služby takúto dokumentáciu, tak ju presunuli niektorým ďalším osobám, dá sa s vysokou pravdepodobnosť predpokladať, že za úplatu.“

Predseda výboru Róbert Kaliňák sa ku kauze mafiánske zoznamy vyjadril nasledovne: “ Ich samotnú existenciu považujem za štandardnú prácu polície v krajinách, kde si polícia robí svoju prácu. Za chybu považujem, že sa tie zoznamy dostali na verejnosť ”.

Ladislav Polka so spomenutého výboru NRSR si myslí, že mafiánske zoznamy vysvetľovať by mala Polícia: „ Vysvetľovať bude musieť príslušný zodpovedný dôstojník PZ, ktorý za takéto zoznamy zodpovedal. Na výbore sme žiadali spresniť, aké sú to zoznamy, kto je v tých zoznamoch. Keď sa teraz objavili informácie, že sa zo zoznamov niečo stratilo, považujem to za najhrubšie porušenie elementárnych povinností príslušníkov PZ “

Hovorca SIS Vladimír Šimko ku kauze mafiánske zoznamy : „ Keďže podľa medializovaných informácií má ísť údajne o materiál MV SR, SIS sa k tomu nebude vyjadrovať .“

Hovorca Prezídia PZ SR Vladimír Gemela ku kauze mafiánske zoznamy : „ Prezident PZ SR dal informácie o takomto údajnom písomnom materiáli preveriť odboru kontroly Prezídia PZ. Úrad boja proti organizovanej kriminalite žiaden takýto zoznam nevypracováva a na plnenie svojich úloh používa iné metódy a prostriedky .“

Očenáš ml. sa v zoznamoch ocitol medzi členmi bratislavskej skupiny jakšíkovcov. Pri jeho mene je dátum narodenia, druh zbrojného preukazu a pištole CZ 50, ktorú vlastní. “Nemám s tým nič spoločné. Nevypočúvali ma žiadni policajti pre podozrenie z nejakého trestného činu. Akurát mi pred 5 rokmi na diskotéke ktosi ukradol občiansky preukaz,” vraví Očenáš ml., ktorý študuje na vysokej škole mimo Bratislavy. Skupina jakšíkovcov sa volá po dvoch bratoch, ktorých mená sú spojené s reš-tauráciami v hlavnom meste.

Pikantériou je, že Očenáš st., ktorý je zástupcom krajského policajného riaditeľa, bol príslušníkom ŠtB. “Ako uniformovaný policajt som mal na starosti ochranu Atómovej elektrárne v J. Bohuniciach. Do ŠtB nás previedli v roku 1988 administratívnym rozhodnutím,” obhajuje sa Očenáš, ktorého previerku Národný bezpečnostný úrad ešte neskončil.

Nový Čas 25.06.2005

Podľa tohto skoro desaťstránkového dokumentu by Pospíšilová mala byť v úzkom kontakte s mafiánmi a nevylučuje sa, že s nimi aj spolupracuje. “Poznám sa s niektorými ľuďmi z tohto zoznamu, ale je nehorázne, že je na ňom moje meno,” hovorila prekvapene.

V spomínanej evidencii sú osoby zoradené podľa príslušnosti k mafiánskym klanom ako sú takáčovci, jakšíkovci a borbélyovci. Adriana Pospíšilová podľa tohto zoznamu patrí k takzvaným záujmovým osobám. Vedľa jej mena nechýba ani rodné číslo či presná adresa trvalého bydliska. To, že sa ocitla medzi gangstrami ju poriadne rozzúrilo. “Je to proste nehorázne, že vôbec som na takom zozname. Nehnevajte sa, ja som slušná osoba, platím si riadne dane, v živote som nespáchala žiadnu trestnú činnosť, môžete sa pozrieť do môjho registra trestov,” povedala na svoju obranu.

Známa kráska zároveň potvrdila, že sa s mafiánmi pozná, a preto sa pravdepodobne dostala na tajný zoznam. “Áno, poznám sa s niektorými, keďže bývam v takejto štvrti. Opakujem, v živote som nespáchala žiadnu trestnú činnosť. Navyše, kukláči mi v tejto súvislosti v minulosti dvakrát za deň v priebehu dvoch týždňov prehľadávali auto. Keby policajti vyšetrovali to, čo majú, tak tam moje meno nie je,” uzavrela misska Pospíšilová.

Televízia JOJ zaujala ku kauze neutrálne stanovisko. “Meno našej moderátorky na spomínanom zozname sme zaznamenali. Kategórii, v ktorej sa nachádza, neprikladáme žiadnu vážnosť,” uviedol hovorca Jojky Ľudovít Tóth.

Asi pred dvoma týždňami prenikli na verejnosť prísne tajné, tzv. mafiánske zoznamy. Obsahujú informácie o osobách, ktoré majú podľa polície patriť k podsvetiu. Zoznam obsahujúci takmer 200 mien je rozdelený na skupiny. Pri takmer každom je rodné číslo, adresa či auto. Tiež sú v ňom čísla zbrojných preukazov, typy a počty zbraní, pri niektorých osobách sú dokonca fotografie. V zozname mafiánov sú údajne aj manželky a priateľky mužov zo zoznamu, no viaceré významné osoby podsvetia tu zas chýbajú. Prípadom mafiánskych zoznamov sa už zaoberá aj Hlavná vojenská prokuratúra. Tá by mala zistiť, kto zoznamy vypracoval, a ako sa dostali na verejnosť.

Nový Čas
zdroj[newline]

Misska Pospíšilová: Prezerali ju kukláči!

23.06.2005 09:00
BRATISLAVA – Do redakcie denníka Nový Čas prišli včera ľudia z tzv. mafiánskych zoznamov! Stalo sa tak po tom, ako Nový Čas v stredu zverejnil informáciu, že misska a súčasná Rosnička televízie JOJ Adriana Pospíšilová (21) v nich tiež figuruje.

Plavovláska sa však v redakcii Nového Času neobjavila sama! Moderátorku na stretnutie nečakane sprevádzal ďalší “muž z tajného zoznamu” (29).

Keďže Nový Čas chcel v príbehu slovenskej missky pokračovať, Adriana nám chcela vysvetliť, prečo sa na zoznamoch ocitla. Podľa medializovaných informácií sa totiž na nich údajne nachádzajú ženy, ktoré sú manželkami či známymi mužov zo zoznamu. Adriana figuruje na zoznamoch ako “záujmová” osoba, rovnako je na tom aj muž, ktorý s ňou prišiel do redakcie. Ten sa pre stretnutie s nami rozhodol hneď po tom, ako sme Rosničku dopoludnia opätovne oslovili. Chceli sme vedieť, či s ním udržuje nejaké kontakty. “Muž zo zoznamu” nám pri stretnutí tiež naznačil, že si neželá, aby sa tým Nový Čas ďalej zaoberal.

Po asi hodinovom rozhovore sa však o osoby čakajúce pred redakciou pri terénnych autách, ktoré robili sprievod misske a jej známemu, začala zaujímať už aj polícia a kukláči.

Len čo dvojica opustila naše priestory, polícia ich hneď legitimovala. Po niekoľkých minútach prezerania dokladov nastúpila misska s “mužom zo zoznamu” a ich sprievodom do dvoch luxusných tereňákov a chceli odísť. Ich jazda však trvala len pár sekúnd, pretože celá prehliadka vozidla sa znova zopakovala. Tentoraz dala polícia “mužovi zo zoznamu” fúkať, aby zistila, či pred jazdou nepožil alkoholické nápoje.

Po opätovnej dôkladnej kontrole sa vozidlo stratilo v bratislavských uliciach. Polícia celú akciu odôvodnila pravidelnou hliadkovou službou mesta Bratislavy. Ako nám obaja aktéri potvrdili už predtým, početné prehliadky ich áut sú u nich na dennom poriadku.

Okrem dvojice polícia oslovila aj našich redaktorov, ktorí však dodali, že sa po stretnutí zatiaľ necítia ohrození. Meno “muža zo zoznamu” je redakcii Nového Času známe, ale z bezpečnostných dôvodov jej redaktorov sme ho neuverejnili.

Nový Čas
zdroj

Poslanec SDKÚ Roman Vavrík má podozrenie, že policajti zoznamy predali za peniaze, minister vnútra Vladimír Palko tvrdí, že o skutočný únik informácií nejde.

Podľa jednej verzie sa zoznamy dostali do televízie Markíza a k Vavríkovi, lebo o to malo záujem samotné podsvetie, aby diskreditovalo políciu.

Nemenovaný člen borbélyovcov hovorí, že na zozname sú okrem mien z “veľkého biznisu” aj takí, čo “pracujú pre SBS za 10-tisíc”. Je tam aj človek, ktorý je už roky na vozíčku po tom, čo do neho po hádke kamarát z partie “vpálil sedem guliek”.

V zozname mafiánov sú aj ženy. “Sú to manželky alebo priateľky iných zo zoznamu,” povedal náš zdroj. Jeho samotného polícia viackrát kontaktovala a zadržala mu legálne vlastnenú zbraň. “Robili si pravdepodobne expertízu, či nebola niekde použitá, potom ju vždy vrátili,” povedal.

Súčasťou zoznamov sú aj podozrivé autá. Mnohé majú poznávacie značky s troma rovnakými číslicami. Vynikajú veľké terénne vozidlá Mercedes G, niektoré sú pancierované. Ďalšou obľúbenou značkou je BMW. Pri troch autách je meno Mariána Kočnera. Ide o Porsche 911 Carrera, Audi A 8 a Jeep Wrangler. Kočner si ich účasť na zozname vysvetľuje tak, že ide o “zaujímavé a nie záujmové vozidlá, s čím súhlasím”. Audi už nevlastní.

Na zozname je aj syn známeho podnikateľa Ladislava Reháka, ktorý je napríklad predsedom predstavenstva spoločnosti Orange. Martin Rehák je uvedený ako záujmová osoba, rovnako ako Mercedes G patriaci firme Reháková a synovia. Na ňom Martin Rehák jazdí.

Ladislav Rehák si účasť syna na zozname vysvetľuje tým, že bývajú na tej istej ulici ako Piťo – šéf jednej zo skupín podsvetia. Hovorí, že syn Martin, ktorý je dnes právnik, s Piťom chodil do školy, ale nepodnikajú spolu. Auto Ladislava Reháka, keď v ňom sedel s manželkou a synom, kontrolovala nedávno hliadka spolu s kukláčmi. Auto prehliadal aj pes. “Správali sa ku mne slušne,”

(mož, rk)

[17. 6. 2005] zdroj

V inej verzii je zoznam “záujmových osôb” s rodným číslom a adresou, prípadne fotkou.

Ďalší zoznam obsahuje “záujmové motorové vozidlá.” Pri každom je napísaný, jeho vodič alebo majiteľ a evidenčné číslo. Iný zoznam obsahuje názvy reštaurácií, ktoré patria členom podsvetia alebo sa v nich stretávajú.

Chyby v zozname

V zozname je aj niekoľko chýb. Viaceré významené osoby podsvetia chýbajú, niektoré údaje sú staré a napríklad člen takáčovcov je označený ako jakšíkovec.

Zaujímavosti zo zoznamu mafiánov

* Obľúbeným autom mafiánov je Mercedes G.

* Väčšina takáčovcov sa narodila v šesťdesiatych rokoch.

* Medzi jakšíkovcami sú najstarší dvaja bratia, po ktorých sa skupina volá, zvyšní členovia majú priemerne 30 rokov.

* Borbélyovci, najpočetnejšia skupina, majú priemerne asi 30 rokov, najmladší má 25, najstarší 63 rokov.

* Šéf skupiny piťovcov má 29 rokov.

* Najviac zbraní má významný člen takáčovcov Ľubomír K., o ktorom sme nedávno písali, že v minulosti bol vo firmách s členom prezídia FNM Igorom Grošaftom a s členom predstavenstva Slovenskej konsolidačnej Jurajom Minarovjechom. Ľubomír K. vlastní napríklad niekoľko pištolí, viacero poľovníckych pušiek alebo aj revolver.

* Na zozname je aj majiteľ tmavomodrého Touaregu, o ktorom denník SME písal pre zlé parkovanie v centre mesta. Mestská aj štátna polícia ho preto niekoľkokrát pokutovali.

* Na zozname sú aj dnes už mŕtvi bossovia podsvetia Jozef Svoboda alebo Peter Čongrády. Pri ich mene je krížik. Podrobne sú tam rozpísané aj autá, ktoré vlastní vdova po Jozefovi Svobodovi Karin.

* Pri jednom mene je poznámka bývalý policajt alebo prezývka. Pri Karolovi P. je poznámka väzba, čo už dnes neplatí. Polícia o ňom vyhlásila, že je pravou rukou bossa jednej z najmilitantnejších skupín, obvinila ho z vraždy, prokurátorka ho však prepustila, lebo dôkazy podľa nej hovorili skôr v jeho prospech.

Zdroj:  Mafiánske zoznamy | Spravodajstvo | dennik.sme.sk. piatok 17. 6. 2005

Podľa viacerých zdrojov ide o zoznamy z Okresného policajného riaditeľstva v Bratislave, ktoré ich vypracovalo v máji 2005. Prvý policajný viceprezident Jaroslav Spišiak predtým vydal rozkaz “ísť mafii po krku” – teda pravidelne prísne kontrolovať luxusné autá a reštaurácie a po čase povedal, že s prácou policajtov v Bratislave nie je veľmi spokojný. Policajti v okrese preto vypracovali zoznam a na jeho základe začali robiť kontroly.

Napríklad šéfa jednej z mafiánskych skupín prezývaného Piťo zastavili policajné hliadky na jeho terénnom Mercedese G, ktorý používajú viacerí členovia jeho skupiny, aj viackrát za deň. Prehľadával ho služobný pes špecializovaný na drogy a výbušniny. Len čo prešiel niekoľko sto metrov, zastavila ho ďalšia hliadka a všetko sa znovu opakovalo.

Po mnohých kontrolách prestávajú členovia jeho skupiny Mercedesy G používať, polícii museli odovzdať aj legálne držané zbrane. Piťo dokonca začal chodiť taxíkom. Policajti kontrolovali aj ľudí na ulici, kde Piťo býva.

Podľa informácií SME kontroly časť podsvetia nahnevali a rozhodli sa, že zoznam, ktorý získali zrejme od jedného zo “svojich” policajtov, odovzdajú televízii Markíza a poslancovi SDKÚ Romanovi Vavríkovi. Cieľom podsvetia bolo, aby sa pozornosť obrátila na to, že z polície unikajú informácie a dala im pokoj.

To, že z nižších zložiek polície unikajú informácie, pritom nie je nič nové. Je všeobecne známe, že podsvetie má v polícii svojich ľudí, ktorých platí, viacerí policajti už boli v minulosti za to aj obvinení a prepustení.

Minister vnútra Vladimír Palko o zoznamoch hovorí ako o niečom, čo nespísala tá zložka polície, ktorá sa organizovaným zločinom skutočne zaoberá, teda Úrad boja proti organizovanej kriminalite. “Preto ministerstvo vnútra nevidí dôvod vyjadrovať sa k menám, ktoré sú na zoznamoch, nejde teda ani o žiadny únik informácií, ani o trestný čin, a to ani v prípade, keby autor tohto zoznamu bol policajt, ktorý si ho zhotovil pre vlastnú potrebu.”

Policajný prezident Anton Kulich však dal únik zoznamov pred niekoľkými dňami preveriť svojmu odboru kontroly. Výsledky kontroly polícia tají. Palko povedal, že jeho stanovisko vychádza zo záverov kontroly, ale “to neznamená, že hovorím všetko, uvádzame to, čo považujeme za vhodné uviesť”.

MONIKA ŽEMLOVÁ, ROMAN KRPELAN [17. 6. 2005] http://72.14.207.104/search?q=cache:D9rrik6BDRUJ:www.sme.sk/clanok.asp%3Fcl%3D2262617+pi%C5%A5o+mafia&hl=sk